I Don't want you here but... [Vkook/Taekook (A/B/O) ]

25. Begin 🔜

Pozeral som na neho ako vyoraný. Skoro vôbec sa nezmenil. Vyzeral roztomilo, ale zároveň sebavedomo. Pozorne sa rozhliadal po celej triede, teda, až kým nezbadal mňa. Vyzeral dosť prekvapene, že ma vidí, ale z jeho sebaistoty mu aj tak neubudlo. Sklopil som pohľad na lavicu. Cítil som sa slabý, nemohol som na neho pozerať. Mal som pocit ako keby sa mi zas smeje.

"Žiaci privítajte staro-nového žiaka Ji Hoa" po tejto vete do mňa drgol Jin, s ktorým som sedel.

"To je on..?" zašepkal. Prikývol som na súhlas. Jin mi stisol ruku ,načo som mu venoval vďačný pohľad. Moc som nevnímal čo sa dialo počas hodiny..zas, ale tento krát to nebolo kvôli Jungkookiemu, ale tomu debilovi, ktorý sedí hneď o lavicu vedľa. Po hodine som sa s Jiminom v pätách hneď spakoval preč z triedy, kde nás už čakal Kookie. Okamžite som si ho vtiahol do objatia a nemienil som ho pustiť.

"Hyung, rozpučíš ma" zasmial sa a pokúsil sa trochu uvoľniť moje zovretie.

"Čo sa stalo?" spýtal sa keď zbadal môj výraz.

"Vieš ako som ti rozprával o tom betovi čo sa mi posmieval, keď som sa mu vyznal, no tak je v mojej triede" pokrútil som neveriacky hlavou. Už ma prešlo to prvotné prekvapenie a smútok, teraz som bol skôr naštvaný, že jeho ksicht budem mať denno-denne na očiach.

"Čože? A hovoril si s ním?" vyzvedal Jungkook, ktorému sa na tvári usadil ustarostený výraz. 

"Pff, že hovoril. To vážne nemám v pláne" Jungkook sa ku mne pritúlil.

"Mrzí ma to hyung, ale kašli na neho. Nemá zmysel sa ním zaťažovať, no nie? Musíš sa hlavne sústrediť na školu, ale keby do teba nejako dobŕdza tak daj vedieť, ja ho zpacifikujem" Jungkook nahodil vážny výraz, načo som ja vyprskol od smiechu. 

"Zbožňujem ťa, ty môj ochranca" ,venoval som mu dlhý precítený bozk, "ďakujem zlatíčko a neboj sa, on moje sústredenie na školu neohrozuje, to skôr ty."

Pobozkal som ho na ucho a jemnými bozkami som sa presúval na jeho kŕčik, do ktorého som ho jemne uhryzol, načo Kookie prekvapene vypískol. 

"Bože vy dvaja" zasmial sa Jin. Skoro som na neho zabudol.

"Ozaj Jin hyung, pôjdeme spolu dnes do toho mesta? Aj keď Chim nemôže, stále môžme ísť aspoň mi dvaja"

"Jasné Kookie, čakaj ma po škole pred školou" mrkol na mňa Jin.

"Jungkookie, že nebudeš dlho?"  objal som ho zo zadu okolo pásu.

"Nechaj ho na pokoji Taehyung", schladil ma Jin, "aspoň sa zatiaľ budeš môcť učiť."

"No tak to je úžasné, vy sa budete zabávať a ja sa budem učiť" nafúkol som svoje líčka.

"Ber to tak, že Jungkookie príde domov, ty už budeš naučený a tiež sa môžeš s Kookom zabávať" Kookiemu sa líčka po tejto vete zafarbili do červena a ja som na Jina pozdvihol jedno obočie. Mám pociť, že vie niečo, čo ja nie.

........................................................................

Jungkookov pohľad:

Po skončení poslednej hodiny som sa čo najrýchlejšie dostavil pred školu, kam za nedlho dorazil aj Tae a Jin.

"Nebuď moc dlho zajačik, lebo si po teba dôjdem" Taehyung najprv zľahka položil jeho pery na moje. Začal som pohybovať svojimi a bozk som prehĺbil. 

"Ako vidím, tak už si si niekoho našiel Taehyung" zaznel za nami, mne neznámi hlas, ale vedel som si domyslieť komu patril. Neochotne som sa od Taehyunga odtiahol, on si ma za pás pritiahol bližšie k nemu a kŕčovito mi stisol bok.