"Ahoj hyung" zakričal som na celý dom, keď som vstúpil dnu. Z hora sa začali ozývať rýchle kroky a chvíľu nato, sa Tae vynoril spoza rohu. Dobehol ku mne a vtiahol si ma do objatia.
"Vravel som ti, že mi môžeš zavolať, keď už budeš na ceste" zatváril si urazene.
"A ja som ti vravel, že sa máš radšej učiť, zvládol som to aj bez tvojho doprovodu ako sám vidíš" usmial som sa, načo si odfrkol.
"Povieš mi čo si preberal s Jinom hyungom?" jeho výraz tváre sa zmenil z urazeného na zvedavé decko behom sekundy. Pousmial som sa nad ním, ale aj začervenal, lebo predstava, že by som mu povedal o čom sme sa bavili mi prišla trošku trápna.
"Čo je medzi omegami, medzi omegami aj zostáva" vyplazil som na neho jazyk.(keď som si čítala celú časť kvôli kontrole chýb, tak som namiesto omegami prečítala orgazmami😂 a ja, že to čo za sračku som napísala)
"No tak to je úžasné, ja sa tu byflím, vy sa vonku zabávate a ani mi nepovieš, prečo si sa s Jinom tak strašne potreboval porozprávať" nafúkol líčka a ja som mu na pravé vlepil pusu.
"Tae..nemusíš všetko vedieť, nie? Dozvieš sa to, keď bude tá pravá chvíľa" poraženecky si povzdychol a vykúzlil zmierlivý úsmev. Pritiahol si ma k sebe za pás a pobozkal ma.
"Čo už s tebou, ty môj tajnostkár. Inak urobil som ramen, dáš si?" iba som s úsmevom prikývol a ani som sa nenazdal a už som sa napchával jedlom, ktoré pripravil Taehyung. On ma skenoval pohľadom, ako keby som to jedlo ja, nie ten ramen. Zdvihol som k nemu pohľad a s plnými ústami som zo seba dostal veľmi inteligentnú otázku.
"Čo na mňa tak pozeráš?" prehĺtol som posledné slíže.
"Nemôžem?" Taehyung nahodil ten jeho úškľabok, ktorý hovorí: 'skús ma zastaviť'
"Znervózňuje ma to, nemám rád keď na mňa niekto tak uprene hľadí počas jedenia" on sa zasmial a opäť svoj prenikavý pohľad zabodol do mňa.
"Tak to si zvykaj, budem na teba pozerať aj pri..zaujímavejších činnostiach" úchylák jeden..asi ešte prehodnotím program na dnešný večer.
"Ech...idem sa prezliecť" rýchlym krokom som si to namieril do našej izby a skôr než sa sem stihol vtrepať Taehyung, som zabuchol a zamkol dvere. Zhlboka som sa nadýchol a zošúchol dole po dverách. Ruky sa mi klepali ako o závod, už si tým mojím nápadom nie som tak istý, práve naopak, mám pocit, že mi srdce vyletí z hrude.
"Kookie? Jungkook ty si sa tam zamkol? Čo sa deje? Spravil som niečo?" chŕlil na mňa otázky spoza dverí. Rýchlo som sa postavil a navliekol sa do domáceho oblečenia. Otvoril som dvere, kde nervózne postával Taehyung.
"Nič sa nestalo, len som sa prezliekal" v hlave sa mi stále odohrával boj, mám pocit, že to nikdy nezvládnem..veď sa hanbím pred ním prezliecť, nie to niečo viac. Nezvládnem to. Tae akoby vycítil, že sa nejedná iba o prezliekanie a vtiahol si ma do objatia. Do nosa mi ešte silnejšie udrela jeho krásna vôňa.
"Neviem čo sa deje zajačik, ale tvoju nervozitu by som dokázal vycítiť aj na kilometre ďaleko, srdce ti bije strašne splašene. Takže sa upokoj, hlboký nádych a výdych, dobre?" prikývol som a začal som zhlboka dýchať. Vďaka tomu a Taehyungovej teplej (😏😂) náručí som sa dokázal upokojiť.
"Už je lepšie?" odtiahol si ma od seba a zapozeral sa mi do očí.
"Áno..ďakujem hyung"
"Čo ťa tak rozhodilo zajačik? Vieš, že mne môžeš povedať všetko" sklopil som pohľad a porazenecky som si povzdychol...asi by som mu o tom mal povedať, takže R.I.P. môj plán na večer..asi by som to aj tak nezvládol. Chytil som ho za ruku a bez slov sme si sadli na posteľ.
YOU ARE READING
I Don't want you here but... [Vkook/Taekook (A/B/O) ]
FanfictionNikdy som rodičov nežiadal o brata a ešte k tomu adoptovaného, ale aj napriek môjmu nesúhlasu ťa sem dotiahli...malú ustrašenú omegu. Nechcel som ťa tu a preto ma tak štvalo, že ma k tebe čosi ťahalo😶.