I Don't want you here but... [Vkook/Taekook (A/B/O) ]

16.Always😊

Nevinne sa na mňa usmial ako keby sa nechumelilo.

"Bože Taehyung! To sa nevieš ani trochu kontrolovať?" aby som vám objasnil zdroj môjho hnevu...celý povrch našich spacákov je pokrytý...fuj...Taehyungovým spermatom a keď hovorím celý, tak tým myslím úplne celý.

"No hyung..jaa..mmm...prepáč, zas to na mňa prišlo a nedalo sa to vydržať.."pozrel na mňa ako najväčšie neviniatko, ale toto mu neprejde.

"Okamžite to z tadiaľ dostaň preč, je mi jedno,že máš zviazané ruky, kľudne to aj zlíž, ale nech je to preč. Bože je to nechutné a všade to tu smrdí... btw, tu máš to tričko. Ako sa hovorí za dobrotu, na žobrotu." Hodil som mu to tričko, obratne ho chytil medzi paže, pritúlil k sebe a samozrejme si trochu 'fetol' z jeho vône.

"Tak by som ťa chcel mať pri sebe zajačik" zašepkal. Bolo mi ho ľúto. Viem, že to je ťažké, byť v rute, mať omegu, ktorú máte radi doslova pár metrov od seba, ale nemôžte byť s ňou. Taehyung z niekade vyhrabal vreckovky a celú jeho nádielku začal utierať. Všimol som si, že má tam dole zas problém..no..asi sa nevyspím ,dokiaľ sa Taehyung neuhoní do bezvedomia (preboha to čo píšem? 😂🤦‍♀️).

"Dobre Tae...už to asi lepšie nebude. Ideš spať alebo si mám radšej dať slúchadlá?" zasmial som sa. Chcel som trošku odľahčiť situáciu, lebo sa Tae tváril jak na porážke.

"Nemusíš hyung, idem spať a ďakujem" venoval mi malý úsmev a grambľavo sa zachumlal do spacáku, samozrejme, že to tričko mal pri sebe.

Ráno:

Zobudil som sa okolo šiestej ráno...nebolo to najkrajšie zobudenie. Taehyung si robil dobre a popri tom, nie potichu, vzdychal Kookovo meno. Asi mu najviac pomôžem tak, že ho čo najrýchlejšie dostanem domov. Našťastie som bol oblečený, takže som sa tým nemusel zdržovať.

"Tae? Poď ideme domov" prekvapene na mňa pozrel, asi nevedel, že som sa zobudil.

"Ale hyung, ja chcem Kookieho, chcem byť pri ňom" že ho to ešte neprešlo..

"Budeš Tae, čím rýchlejšie sa z toho dostaneš, tým rýchlejšie budeš s Kookiem, dobre? Tak poď" Tae neochotne prestal robiť svoju predchádzajúcu činnosť a postavil sa. Ešte k sebe rýchlo pritisol Kookovo tričko aby mu nespadlo. Chytil som mu ruky, pre istotu, keby mu náhodou napadne ísť navštíviť Kooka.

...................................................

Zaklopal som na dvere Taehyungovho domu, otvoril mi jeho otec, ktorý prekvapene vypleštil oči. No dosť očakávaná reakcia, keby ste svojho syna zbadali celého mokrého z výrazom na tvári, ktorý neznačí nič dobré.

"Preboha, kedy?" spýtal sa a hneď nás zatiahol dnu. Posadil Taehyunga na gauč a zavolal na svoju ženu, ktorá vybehla z ich spálne. Asi ešte spala..chúďa dospala.

"Včera večer.." Taehyungova mama zalapala po dychu. Tvár jej zaplavili obavy.

"A čo Jungkook? Ne-nestalo sa medzi nimi nič?" popri tom ako ma Taehyungova mama 'vypočúvala', doniesol jeho otec suspenzíva. Tae ich ,našťastie, bez problémov zapil vodou. Trochu ho z toho striaslo, nie sú moc dobré, ale po chvíli sa uvolnil a zhlboka si vydýchol.

"Nie, našťastie si to Yoongi všimol skôr než Tae a Kooka od neho dostal preč, potom sme ho zviazali" jeho rodičia si vydýchli. Chcel by som vidieť ako by sa tvárili, keby im poviem, že sa niečo medzi nimi stalo. Bolo by to celkom vtipné, ale to by som im nemohol spraviť.

"Ďakujem Namjoon, že si ho doviezol a postaral sa o neho. A Kook? Ako je na tom? Kedy príde?" Zas na mňa začala chrliť otázky.

"Nie je zač, je to môj kamarát ,vždy mu budem pomáhať a Kook to tiež zvládal ťažko, dosť vyvádzal a Tae tomu nepomáhal svojím volaním. Jin, Jimin a potom aj Yoongi s ním mali dosť práce, ale potom zaspal. Dovezieme ho s Jinom asi tak za hodinku" ako tak rozmýšľam, Jungkook sa bude za to jeho vystrájanie dosť hanbiť, aspoň podľa mňa.

"Počkať. Tae volal iba Jungkooka?" ups. Teraz čo? Tváre mi horeli, pozrel som sa na Taehyunga, ale on spal. Asi ho to dosť utlmilo...no ten mi asi nepomôže.

"No...viete...Jimin a Jin už alfu majú a sú jeho dlhoročnými kamarátmi, takže aj keď ,mal rut tak ho to od nich držalo ďalej, ale Kooka pozná iba chvíľu a je voľný" no..najlepší klamár na planéte nie som, ale toto znie celkom presvedčivo, nie?

"No asi máš pravdu" povedala Taehyungova mama, ale nevyzerala, že by tomu na sto percent verila.

"Zanesiem ho do izby? Asi si ešte potrebuje pospať, moc toho nenaspal" ukázal som na spiaceho Taehyunga. Tvár mal uvoľnenú a spal ako zabitý. Vôbec mu nevadilo, že sa tu rozprávame.

"Boli by sme ti vďačný" prikývol som a zobral som ho na ruky. Prečo musí mať izbu na poschodí. Bože. Položil som ho na jeho postel. Ani s ním nehlo, ako keby je v nejakej hybernácií. Viem, že suspenzíva utlmujú, ale až takto?

Taehyungov pohľad, time skip:

"Bože moja hlava" zašepkal som, keď som vstal. Ako som sa ocitol v mojej posteli? Zišiel som dole, hneď som zamieril do jedálne, lebo som s tadiaľ počul hlasy, Vošiel som dnu a čelil som pohľadom mojich rodičov a Jungkooka, ktorému dobre že vidlička z ruky nevypadla. Rýchlo som od neho odvrátil pohľad. aj na vzdory tým tabletkám, som len horko-ťažko dokázal čeliť jeho prítomnosti.

"Tae, je ti už lepšie? Keď si spal, mal si slabú horúčku z tých suspenzív" horúčku? Koľko je vlastne hodín? Ako dlho som spal.

"Bolí ma hlava, ale inak je to lepšie, ako som sa dostal do postele?"

"Namjoon ťa odniesol" ešte mu musím za všetko poďakovať.

"Dobre...ja idem radšej preč, kde sú ešte tie suspenzíva? Asi potrebujem ďalšie...zas to na mňa lezie" ťažko som preglgol a svoj pohľad som presunul na Jungkooka. Otec od pod stolom držal, videl som ten chtíč (je to po slovensky?😂 strašne veľa čítam po česky a občas mi potom nevie napadnúť slovenská verzia nejakého slova) v jeho očiach. Potreboval som vypadnúť, inak sa neudržím. Vytrhol som matke z ruky tie tabletky a vybehol som z tadiaľ preč. Zatvoril som dvere a ľahol som si na postel. Ťažko som dýchal...tak toto bolo o chlp. Rýchlo som do seba hodil ďalšiu tabletku a bez zapitia ju prehltol. Fuj...zrazu som začul klopanie, dnu vstúpila moja mama z jednom a vodou v rukách. Milo sa na mňa usmiala.

"Ahoj Tae, tu máš. Celý deň si spal a nejedol, potrebuješ nabrať trochu energie" ticho som poďakoval a pustil sa do jedla.

"Asi ťa nechám,ahoj. Keby niečo potrebuješ, zakrič" a s tými slovami odišla, ale vo zvuku zatvárajúcich sa dvier som počul aj iný, vychádzal s môjho mobilu. Asi mi ho Namjoon doniesol, čo by som bez neho robil. Pozrel som sa na displej, svietilo na ňom Jungkookovo meno (tak debilne to znie, proste mu napísal Jungkook😂)

안녕💜

Ľudia chápete to? Ďalšia časť? Ja si idem no nie?😂
Ďakujem vám za komentáre, to je práve to, čo ma motivu najviac do písania, takže túto časť venujem všetkým čo mi včerajšie dve časti komentovali a aj dali vote. Vážim si toho💜🐯🐰
Aaa teraz k veci...prečo si myslíte, že Kookie napísal Taehyungovi?🤔😏 Dúfam, že na tú holú nedostanem 😂😂 @worstliar

Za prípadné chyby sa ospravedlňujem, písala som to narýchlo😅

-Miška❤