I Don't want you here but... [Vkook/Taekook (A/B/O) ]

10. Hold Me Tight 👬💞

"Hyung, je čas vstávať, škola volá" zasmial sa Kookie a zatriasol so mnou. Neochotne som pootvoril jedno oko a tým sa vystavil Kookieho vyškerenému pohľadu. Namiesto toho aby som zdvihol svoju prdel a začal niečo robiť preto, aby som neprišiel neskoro, som Kookieho chytil za pás a stiahol ho k sebe.

"Ešte chvíľku tu so mnou zostaň zajačik" zamumlal som mu do uška.

"Ja som ti včera vravel aby si išiel spať skôr",zasmial sa a odstrkoval ma od seba,"nechcem meškať hneď prvý deň, takže hore sa" radostne povyskočil a rozbehol sa ku dverám. Aj ja chcem také nadšenie chodiť do školy, asi si ho trochu od Kooka vypýtam. Nakoniec, po dlhom presvedčovaní samého seba, som išiel zo seba urobiť človeka....ale moje vlasy nejako nechceli spolupracovať, takže keď som zišiel dole na raňajky, už sme museli ísť. Idem do školy nevyspatý, hladný a strapatý....aspoň, že nás veze mamina a môžem sa tisnúť ku Kookiemu.

"Tak chlapci moji, pekný prvý deň v škole a tebe Jungkookie prajem aby si si našiel nejakých kamarátov" vrelo sa na nás usmiala mama, ale vo mne zas a raz vzbĺkla tá zasraná žiarlivosť.

"Žiadnych nových kamarátov nepotrebuje! Má mňa a mojich kamarátov, to mu stačí" zavrčal som a už aj som Kooka ťahal von z auta na predom dohodnuté miesto, tam budeme čakať na chalanov.

"Tae...čo to malo byť? Snažila sa byť iba milá.." povedal Jungkook vyčítavým hlasom.

"Ja viem zajačik...prepáč, to tá žiarlivosť, proste neznesiem pomyslenie na to, že na teba bude nejaká cudzia alfa pozerať, nie to ešte hovoriť...." sklopil som hlavu k zemi, bolo mi trápne z tohoto všetkého. Správal som sa jak hysterka, ale ja si v niektorých chvíľach proste nemôžem pomôcť. Kookie sa ku mne pritúlil a objal ma jeho ručičkami. Awww môj zajko. Pevne som okolo neho obvinul moje paže a neplánoval som ho pustiť. Nasával som jeho krásnu vôňu, ale samozrejme že sa musela dotrepať moja úžasná parta.

"Ahojte hrdličky" ,neodpustil si poznámku Hobi, "už si v pohode?" asi narážal na to minule. Kookie už ma chcel pustiť, ale ja som ho objal zo zadu. Chcel som aby išla z neho vôňa alfy, aby sa od neho odtatné držali ďalej.

"Keby sa Gi nelepil na Kooka, bol by som v pohode aj vtedy..." zašomral som si popod nos, ale Yoongimu to samozrejme neušlo.

"Tak sorry no, nemusíš hneď žiarliť jak debil...bolo to iba s kamarátstva, nič viac" už som otváral ústa,že mu niečo poviem, ale vložil sa do toho Jin.

"Prestante! Ste ako malé deti. Pomysleli ste vôbec na to ako sa Jungkook cíti, keď sa hádate?" dostal ma...bol som sobec, vôbec som na Jungkookieho pocity nehľadel. Otočil som si ho k sebe a pozrel som mu do smutných očiek.

"Zajačik...prepáč mi to. Správam sa fakt ako debil. Moc ma to mrzí" nechcel som aby bol Kookie kvôli mne smutný. Jungkookie ma pohladil po líčku a pozeral sa na mňa, najprv bez jakej koľvek emócie, ale potom sa usmial.