I Don't want you here but... [Vkook/Taekook (A/B/O) ]

24. A Brand New Day☀

"Viete, že som ho tu nechcel...ale keď prišiel, došlo mi, že sme mates. Snažil som sa od neho držať ďalej, čo mi nevydržalo ani jeden deň. Myslel som, že môžme byť zo začiatku aspoň kamaráti, ale veľmi rýchlo som pochopil, že to bude ťažšie, než som si myslel. No...nikdy sme sa k sebe moc ako len kamaráti nesprávali, potom prišiel ten môj rut a Kookov heat v rovnaký čas a mne došlo, že k sebe patríme. Iba dnes som sa ho odhodlal spýtať či so mnou bude, ako vidíte vyšlo to a takýmito sračkami, že sme bratia a bla bla bla, nás nerozdelíte" stlačil som Kookovi ruku a rodičom, hlavne otcovi, som venoval vzdorovitý pohľad. Mamina sa prekvapivo usmievala, ale otec mal na tvári nečitateľný výraz.

"Ja už to viem dlhšiu dobu a nebudem vám v ničom brániť, máte svoju hlavu, už sa viete rozhodnúť čo je pre vás dobre , a čo nie" mamina ma chytila za ruku, ktorú som mal vyloženú na stole.

"Ja neviem...je to divné, budú tu v jednej domácnosti žiť ako partneri" zakrútil otec hlavou.

"Jae, pozri aký je Taehyung v poslednej dobe a porovnaj si to s tým, aký bol keď tu Jungkook nebol, fakt ich chceš držať od seba a zas počúvať tie jeho výlevy?" otec sa  nad tým krátko zamyslel a potom porazenecky zakrútil hlavou.

"Máš pravdu, aj tak by to nemalo zmysel, našli by si k sebe cestu tak či tak. Ale chalani, používajte ochranu, ešte nie sme dosť starí na starých rodičov" vybuchol som do smiechu, zatiaľ čo Kookie s červenými líčkami pozeral na zem.

"Toho sa nemusíte báť, Kookie len tak skoro do ničoho takéhoto nepôjde" zasmial som sa. Jungkook mi venoval vražebný pohľad.

Pohľad z 3. osoby:

Dva ďalšie mesiace boli ako sa hovorí, ako z rozprávky. Jungkook a Taehyung boli spolu každú voľnú chvíľku, stále sa k sebe túlili, občas to už všetkým naokolo liezlo na nervy, ale tak chápali ich.  Aj keď by to nikto nepovedal, nezašli ďalej ako za bozkávanie a pár dotykov a to ani pri ich rute a heate. Stále ich rodičia zamykali do iným izieb. Bol to Jungkookov návrh, pretože svoje poprvé nechcel zažiť počas heatu a zároveň nebol pripravený. Taehyung ho samozrejme do  ničoho netlačil a súhlasil s jeho návrhom, aj keď, keby to je po jeho, tak už by túto 'hranicu' medzi nimi už mali za sebou, ale chápal Jungkooka a bol ochotný počkať ako dlho len Jungkook bude potrebovať. Ako už bolo raz povedané, všetko bolo ako z rozprávky, teda až do teraz.

Taehyungov pohľad:

Máme to zbrusu nový deň v ktorom ma ráno, bohužiaľ, zobudil budík a nie to roztomilé stvorenie, ktoré ležalo vedľa mňa.

"Hyung stávaj" pomykal so mnou Jungkook, nespokojne som zabručal a zachumlal som sa viac do perín.

"Tae...ak takto budeš vylihovať každé ráno, tak si tie postele rozdelíme" povzdychol som si a stiahol som si ho k sebe na hruď.

"Takže ty sa mi vyhrážaš?" na krk som mu začal pokladať jemné bozky.

"Taehyung prestaň" povedal, ale bolo vidno, že nechce aby som prestal. Jeho telo sa samovoľne pritlačilo na to moje, prsty mi zamotal do vlasov a jemne za ne zaťahal. Aj cez to, že mu to bolo očividne príjemné, svoje ruky presunul na moju hruď a odtlačil ma od seba.

"Prídeme neskoro" zatváril sa nahnevane.

"Bože Kook, si taký suchár..ale môj suchár. Celého by som ťa zjedol" vtisol som mu krátku pusu. Samozrejme, po mojej poznámke už bol celý červený. Táto jeho vlastnosť zatiaľ pretrváva a podľa mňa bude aj po našej svadbe , ak nejaká bude.

"Ty neprestaneš s tými narážkami, že nie?" poraženecky zakrútil hlavou, ale na tvári mal jasný úsmev.

"Neprestanem, nevieš si predstaviť aký si roztomilý, keď sa hanbíš a baví ma ťa provokovať" 

"Tak asi ďakujem?" ,povedal ironicky a postavil sa z postele, "Jin hyung a Namjoon hyung už budú dnes v škole?" 

"Asi už hej, ale zas Hobi, Jimin a Gi budú chýbať, lebo aj na nich už to zas prišlo" zasmial som sa. Občas ma mrzelo, že už s Kookom netrávime môj rut a jeho heat, lebo to bolo ešte ťažšie, keďže sme spolu, ale keď si to Kookie neželal, rešpektoval som to.

"To je škoda, chcel som ísť s Jinom hyungom a Jiminom hyungom von" trochu posmutnel Kookie, ale vzápätí nad tým pokrčil ramenami.

"Prečo iba s nimi? My ostatní sme čo?" zdvihol som jedno obočie.

"Ste alfy, chceli sme si spraviť takú omegovskú chvíľku, nemusíte byť stále s nami, no nie?" nevinne sa na mňa usmial.

"No nie..len ešte si mi nič takéto nespomínal" prišlo mi to mierne divné, Jungkook nespomínal, že by chcel ísť s nimi niekde sám, ale hodil som to za hlavu.

"No hej, pozabudol som na to, ale asi je to jedno keďže Jimin hyung má už iné plány", tento krát sa zasmial aj on, je zaujímavé, že keď sa to týka chalanov tak je schopný niečo takéto povedať, ale keby je to o nás tak je červený ako paprika, "možno pôjdem iba s Jinom, ešte uvidím."

"Okay, veď keby dačo, tak mi daj vedieť" 

Ďaľšie minúty sme iba splašene behali s jednej miestnosti do druhej, lebo sme zase nestíhali...asi začnem Kooka viac počúvať, lebo pri takejto každodennej rozcvičke dostanem infarkt.

Ani som sa nenazdal a už som zas sedel v škole na tej nepohodlnej stoličke a nedočkavo som čakal kým príde učiteľ a celá táto hodina skončí. Je to iba pár minút čo som bez Kooka a už mi chýba. Za tú ,pomerne, krátku dobu, čo sme spolu, som sa na ňom stal závislý a neviem bez neho ani obsedieť na riti. Stále na neho musím myslieť, nedokážem sa sústrediť na nič a nemám moc dobré známky. Rodičia sa mi už vyhrážali, že ak to pôjde takto ďalej, tak nás k sebe nepustia až kým sa nenaučím. Povedal som si, že musím spamätať, lebo takto to moc ďaleko nedotiahnem, takže keď učiteľ vošiel do triedy, hneď som mu začal venovať pozornosť. Na moje prekvapenie, neprišiel sám. Za ním išiel niekto mne veľmi známy, niekto koho som si myslel, a dúfal som, že ho už nikdy neuvidím.....Ji Ho

안녕💜

Po vyše mesiaci vás vítam pri novej časti😬
Bola by aj skôr, ale do ťažkého začiatku školského roku, ma ešte k tomu aj skolila choroba, ale už som zdravá, tak som konečne dopísala túto časť😅
Myslíte si, že Kookie ma nejaký hlbší dôvod nato, že chcel byť s Jinom a Minom sám, alebo si chcel proste iba tak vyraziť von bez álf?🤔
A čo hovoríte nato, že sa vrátil Taehyungom starý  ''''''kamarát''''''....

-Miška❤