Znovu sa vidíme. No, čítame. :D Pridávam novú časť Spolubývajúceho lebo časť, ktorú som pridala ráno bolo len zhrnutie pohľadu z Harryho strany, neposúvalo to dej! Vlastne, toto je už 10.diel a ja sa len rozbieham. Neviem ani odhadnúť, koľko dielov bude mať táto poviedka, no nechcem to až tak preháňať. A vrátim sa ku komentu z rána. Diely sú kratšie to áno ale neviem či by vás bavilo čítať dlhšie. A tu vystáva otázka. Chceli by ste, aby boli časti boli dlhšie? :) No, končím, lebo môj predslov bude dlhší ako časť. Enjoy it. :3
Louis
Ráno som vstal celý rozlámaný! Ešte nikdy sa mi v tomto byte nestalo, že by som sa tak zle vyspal! Bolo mi horúco a keď som otvoril okno, bola mi zas zima! Plus v izbe som mal asi tri svine, ktoré ma poštípali.
Izbou sa ozvala rana ako výstrel z dela nasledovaná bleskom. Pozrel som sa na okno, za ktorým bola búrka. Moja nálada sa ešte zhoršila.
Celý dolámany a mrzutý som vstal z postele a len v nohaviciah od pyžama som si šiel urobiť kakao. Bol to môj ranný rituál, aby som sa zobudil. Celý byt bol ešte tichý. Harry asi ešte spí.
Z poličky som si vybral čistý hrnček a včerajšie poháre som umyl. Po uvarení kakaa som si sadol do obýbačky a miesto pozerania telky som si sadol na parapet a sledoval búrku a pochlipkával si teplný nápoj.
"Dobré ráno," Harry okolo mňa prešiel do kuchyne. Čo som si mohol všimnúť bol rovnako oblečený ako ja.
"Dobré," zabručal som a otočil sa k nemu, aby som následne vybuchol smiechom. Harryho obočie vyletelo hore.
"P-prepáč ale tvoje vlasy," rukou som naznačil čo ma tak rozosmialo. Harry sa len zamračil a niekde odišiel Asi do kúpeľne. Ja som zatiaľ rozdýchaval smiech. To jeho vrabšie hniezdo bolo k popukaniu.
Harry sa do obývačky vrátil už ako človek. Dokonca bol aj prezlečený.
"Čo dnes budeme robiť?" spýtal sa a zapol si telku.
"Neviem. Ja o pol hodinu odchádzam a vrátim sa až okolo štvrtej," oznámil som mu a sebe pripomenul, že sa treba ísť obliecť a urobiť zo seba človeka.
"Kde ideš?" spýtal sa s nezáujmom a prepínal programy. Miesto odpovede som sa na neho pozeral. Sedel v tureckom sede, prikrytý dekou a zaujato hľadel do telky. Obočie sa mu jemne spojilo, keď hľadal nejaký dobrý program.
"Čo? Zas mám niečo z vlasmi?" spýtal sa, keď si všimol, že sa na neho dívam. Potriasol som hlavou, aby som svoje myšlienky vyhnal z hlavy a zároveń som mu odpovedal na jeho otázku.
"Mám tréning a pokiaľ viem tak aj ty," usmial som sa, prázdny hrnček som položil na stôl a šiel sa obliecť.
"Skoro som zabudol," pripomenul sa a prehnal sa okolo mňa ako tornádu.
Stál som v kúpeľni a snažil som sa urobiť zo seba človeka. Veľmi sa mi nedarilo. V snahe rozuzliť svoje vlasy som silno potiahol. Ozvala sa rana. Pretočil som oči a pozrel sa na spusť čo som spôsobil. Naozaj som nemehlo.
"Čo sa stalo?" v dverách sa zjavil aj Harry. Nečudujem sa. Ta rana bola obrovská.
"Rozbil som vońavku," povedal som akoby nič a šiel po metličku. Vo dverách sme sa zrazili.
"Prepáč," šepol a rýchlo zdrhol preč. Nepochopill som to ale nechal som to radšej tak.
YOU ARE READING
spolubývajúci Larry Stylinson
FanfictionPočas prechádzky Harry natrafí na jeden inzerát. Istý Louis Tomlinson hľadá spolubývajúceho. Harrymu sa inzerát pozdáva a rozhodne sa,že sa tam pôjde pozrieť. Cestou však zrazí nejakého muža so psom. Shodou okolností jeho meno je Louis Tomlinson.