spolubývajúci Larry Stylinson

Part 21

Ďalší den bol hektický. Naozaj! Ráno som zaspal do práce, pokazilo sa mi auto a tak ma musel Louis odviezť, vylial som na seba kávu, dostal som zdrbanie od šéfa. Modlil som sa, aby koniec dňa nebol tak blbý ako jeho štart.

Konečne som sa o deviatej večer dotrepal domov. Bol som v práci dlhšie kvôli nejakému stretnutiu, ktoré sa aj tak preložilo na zajtra. Bol som nahnevaný a ešte keď začalo pršať. Dnes proste nebol môj deň.

Keď som konečne stál pred dverami od bytu, oddýchol som si. Pomaly som vstúpil dnu a tam ma čakala prekvapenie. Bohužiaľ nie milé. Nejaký blonďák objímal Louisa a poviem vám bolo to dosť intímne objatie. Nahnevaný ešte viac som tresol dverami, aby si ma konečne všimli. Super, naozaj paráda. Ja viem, že spolu nechodíme ani nič ale aspoň mi mohol niečo povedať.

"Ahoj Harry," usmial sa Louis akoby sa nič nedialo a odtiahol sa od toho chlapca. Len som sa na neho mrzuto pozrel a odišiel som do svojej izby. Nemal som náladu na jeho úsmevy. Tváril sa akoby sa nič nestalo. A ono sa kurva niečo stalo!

Dverami od mojej izby som tresol ešte viac a zamkol som ich. Pochybujem, že by sem Louis prišiel keďže v obývačke mal priateľa. Otvoril som si okno a sadol som si na parapet. Ešte som si stihol zapnúť hudbu na plnú hlasitosť. Bolo mi to jedno. Aj tak sú do seba tak zahľadený, že si ani nič nevšimnú.

Z bundy som si vybral mlaičkú krabičku a jednu cigaretu som si vybral. Nefajčím často ale niekedy sú také okolnosti, že si zapálim. A dnes ten deň bol! Pomaly som dofajčil cigaretu a šiel som si zapáliť unovu, keď niekto zaklopal. Chcel som ho ignorovať ale trieskal do tých dverí akoby horelo. S nafučaním výrazom som zahasil cigaretu a šiel som otvoriť.

"Čo ti... si fajčil?" v strede otázky ju trochu pozmenil. Len som sa na neho pozrel ako na blázna. Smrdí mi v izbe po cigaretách ale nie, ja som nefajčil. Bože, už nech ten deň skončí.

"Hej. Čo chceš?" odsekol som mu. Chcel som mať tento rozhovor za sebou, znovu zavrieť dvere a nadávať na celý svet.

"Ja len že Niall už odišiel a tak, že či by sme si nešli pozrieť nejaký film," ja neverím. Odíde mu jeden a už chytá druhého?

"Ja nie som náhrada za tvojho priateľa," zavrčal som a chcel zatvoriť dvere. Tak toto bolelo a dosť!

"Ale.." nenechal som ho ani dopovedať a zatvoril som dvere. Nechcel som nič počuť. Nech si je s ním, keď chce.

Nestihol som však ani otočiť kľučom keď mi vtrhol znovu do izby.

"Tak počuj. Niall nie je môj priateľ, on totiž má priateľa. Ja neviem čo ti sadlo na nos ale mohol by si sa upokojiť," sykol keď som ho chcel vyhnať z izby.

"Naozaj? A kde bol jeho priateľ, keď si sa s ním objímal?" neveril som mu ani slovo. Je to podrazák.

"Bol na záchode. Volá sa Liam a keby si tak rýchlo neodišiel predstavil by som ti ho rovnako ako Nialla," zasekol som sa. Je možné, žeby....

"Ty si žiarlil?" spýtal sa keď som sa dlhšie neozýval. Žiarlil? Ja som žiarlil?

"Ty si žiarlil. Harry nemáš prečo žiarliť. Chcel som ťa predstaviť svojim kamošom ako svojho priateľa," zamrmlal tak aby som ho nepočul. Ale bol som dosť blízko.

"P-priateľa?" overoval som si. Naozaj ma chcel predstaviť ako priateľa?

"No ja.. ach kašli na to," ozval sa po dlhšej odmlke a chcel odísť. To som už ja nedovolil. Za pás som si ho pritiahol do náručia kde aj patril a objal som ho.

"Prepáč bol som debil," informoval som ho a jemne ho pobozkal do vlasov.

"Takže sa nehneváš?" overoval si a pozrel sa na mňa spoza mihalníc. Aj keby som sa hneval za ten pohľad by som na to zabudol.

"Nehnevám a áno," usmial som sa.

"Čo?" asi nechápal.

"Áno chcel by som byť tvoj priateľ," znovu som ho pobozkal do vlasov.

"To som rád," vykrútil sa z môjho náručia, aby mi dal ľahkú pusu na pery a sadol si na moje miesto na parapete. Potom si do úst vložil moju cigaretu a zapálil si ju. Pridal som sa.

A tak sme obidvaja sedeli čelom k sebe na parapete a pozerali sme sa do očí. Bolo to kúzelné!