spolubývajúci Larry Stylinson

Part 1

„Tak ty si Tomlinson?" ja len dúfam že som zle počul meno lebo ak on bude TEN Tomlinson, tak stoje pri mne všetci svätý.

„Hej som. Myslíš že neviem ako sa volám?" sarkastickejšie to snáď už ani povedať nemohol.

„Nie, nie. To si nemyslím, len to ty si vyvesil ten inzerát o prenájom bytu?"

„Myslím že žiaden iný Tomlinson tu nebýva. Prečo? Máš záujem?" prezrie si ma od hlavy po päty.

„Možno aj áno. Ale.. ten pes tam bude tiež?" rukou kývnem k jeho miláčikovi, ktorý ho očividne nerešpektuje.

„Hej čo ti vadí?" na moje prekvapenie sa mu podarí nejako zastaviť toho psa a zúrivo sa otočí na mňa.

„Pokoj, pokoj. Len som sa pýtal" ruky dám do zmierlivého gesta modliac sa aby sa neurazil. Tá ponuka vyzerá naozaj zaujímavo.

„Nie, nebude. Je to pes mojej sestry. Niekedy ho chodím vyvenčiť" odpovie mi na moju otázku. Únavne vydýchnem. Nie že by som nemal rád psy ale .... radšej mačky.

„Si príšerný herec" oznámi mi. „A ty zas príšerný korčuliar" vrátim mu keď ho zas chytím inak by bol skončil zas na zadku.

„Ja za to nemôžem. To on" ukáže na psa, ktorý sa teraz tvári ako anjelik.

„Ja som ti ho chcem zobrať ale ty si protestoval. Vraj ho ukradnem a zjem" naznačím úvodzovky a do hlasu vložím toľko sarkazmu, koľko môžem.

„Hmmm, tak ideme?" čo?

„Kde?" som blázon ja alebo on?

„Kde asi? Na nákupy. Asi ku mne. Vravel si že máš záujem či si to aj zabudol?" mimikou naznačí čo si myslí o mojom duševnom zdraví.

„Hej môžeme" syknem lebo ma vytočí jeho chovanie. Tak ja mu pomáham a ešte ja som za imbecila.

„Ale snáď si sa neurazil" provokuje ďalej. V hlave sa mi rodí diabolský plán.

„Hej, Logan. Chytaj" do vzduchu hodím cukrík čo som mal vo vrecku. Pes sa prirodzene rozbehne za pamlskom a ja už len s úsmevom na tvári sledujem ako Louis padá k zemi.

„Prepáč, vravel si niečo" milo sa k nemu skloním zatiaľ čo on leží rozpľasnutý na zemi.

„Budeme si rozumieť" usmeje sa na mňa keď mu pomáham vstať.