spolubývajúci Larry Stylinson

Part 18

Harry

Som trápny! Som neskutočne trápny! Bože. Rozprával som sa so Zaynom, aby som pochopil prečo je Loius divný. Ani sa mu nečudujem! Už nikdy nebudem piť, keď s Louisom zdieľam jeden byt. Bože ako som mohol byť taký debil a nedávať si pozor na jazyk. Ako?

Ty nie si so Zaynom ale so mnou.

Ako som toto mohol vypustiť s úst! Už viem prečo je Louis odmeraný. Ja debil! No nič, stalo sa to, ale aj tak ma to štve!

Po rozhovore so Zaynom som bol ja ten čo som sa Louisovi vyhýbal. Bolo mi to blbé. Samozrejme, nebozbral si to asi tak ako som to myslel, aj keď ani ja sám neviem čo som tým myslel. To mi Zayn nepovedal. Ani nemohol. Nevie mi čítať myšlienky. Bohužiaľ.

Je nedeľa, čo znamená, že nejdeme ani na kone, do práce proste nikde. Asi. No ja určite, neviem ako Louis. Plus v nedeľu mám taký zvyk, že si pustím nejaký film a sledujem ho. Potom ďalši a ďalší. Až do noci. Tento zvyk som plánoval robiť aj tu u Louisa.

No predtým som šiel za ním. Hej viem som debil, no nič.

"Louis," ozval som sa pred jeho dverami. Nechcel som tam vletieť ako votrelec a zaklopať ma nenapadlo. Po vyzvaní som vstúpil dnu.

Louis ležal na posteli snažiac sa udusiť. Asi. Neviem ale nejako nebezpečne si tisol vankúš na hlavu. Radšej som nad tým nepremýšľal.

"Ja len idem si pozrieť niečo v telke a tak ma napadlo, nepridáš sa?" skúsil som aj keď odpoveď som poznal.

"Dnes nie, možno inokedy," došla mi odpoveď. Len som prikývol a odišiel. Už keď som vstupoval do jeho izby som vedel aká bude odpoveď. Bože, som debil! Určite si so mnou pozrie nejaký film, keď som mu vlastne povedal, že žiarlim na svojho kamoša, ktorý sa s ním len pozdravil. No nič idem si radšej niečo pozrieť.

S myšlienkou na tým ako som sa strápnil som si pustil nejaký horor. Veľmi som nevyberal. Síce sa budem trochu báť but who care? Preto ma prekvapilo keď približne po dvadsiatich minútach sa dovalil Louis so zaspatými očami, prikrývkou a vankúšom a sadol no teda ľahol si vedľa mňa na pohovku. Chcel som uhnúť lebo tam bol ako sardinka ale zastavil ma.

"Nemusíš odchádzať" ozval sa keď si všimol ako som stávala. A ja som zostal. V priebehu filmu sa nejako jeho hlava ocitla v mojom lone a on sa rozvalil na pohovke. Radšej som ani nedýchal.

"Je to príjemné," ozval sa po desiatich minútach zaspatým hlasom. Nechápavo som sa na neho pozrel.

"Čo?" spýtal som sa, keď nepochopil môj pohľad.

"Ako sa mi hráš z vlasmi," objasnil mi a ja som sa pozrel na moje ruky. Jedna bola položená na jeho bruchu a druhá, naozaj! Bola zapletená v jeho vlasoch a jemne nimi prechádzala. Bol som zmetený. Nepamätám ako sa tam ocitla ale Louisovi sa to očividne páčilo a tak som pokračoval.

Takto prebiehal celý deň. Louis ležal na mne a pomaly zaspával a ja som sa mu hral s vlasmi užívajúc si jeho prítomnosť. Takto sme aj zaspali.