spolubývajúci Larry Stylinson

Part 12

Som tu opäť! A so mnou aj nová časť. Dnes to bude kúpeľ. Plus pripravuje ešte jednu poviedku, keďže táto je jediná, ktorú mám rozpísanú. A tak sa pýtam. Mám ju pridať ešte dnes? Samozrejme to bude larryovka. O čom prestne bude neviem ešte ani ja. :D No koniec kecov. Užite si ďalší diel. :)

V tichosti sme došli až k jazeru. Nie je to až tak ďaleko ale je tu pekne a ticho.

"Ideme sa kúpať, nie?" Harry ani nečaká na moju odpoveď, zoskočí s koňa, po ceste si zhodí rajtky spolu s topánkami a len v boxerkách skočí do vody. Otrasiem sa. Podľa mňa ešte nie je až také teplo, aby som dobrovoľne skočil do vody.

Ja narozdiel od neho pomaly zoskočím z koňa, priviažem Maybe o strom tak aby sa mohla pásť a prejdem k brehu. Zohnem sa, aby som si otrstoval rukou vodu. Mal som pravdu. Je ešte studená.

"Načo čakáš? Na pozvanie?" s pod hladiny sa vynorí Harryho hlava. Vlasy sa mu lepia na čelo a v jeho očiak je iskra radosti.

"Je zimná," utrúsim. Nepotrebujem byť chorý.

"Princezná," uchechtne sa Harry a znovu zmizne pod haldinou. Ja si zatiaĺ sadnem na zem a pozorujem okolie. Je tu pekne, aj preto tu skoro stále chodím.

Z môjho premýšľania ma vytrhne krik.

"L-Louis," zakričí Harry a mácha rukami. Dobrý pokus!

"Ja do vody nejdem," zakričím, aby ma počul. Len pretočím očami.

"N.nie. Louis. Kŕč. LOUIS," zakričí posledný krát, keď sa ponorí pod hladinu. Ovládne ma strach. On to nehrá! V rýchlosti vyskočím na nohy. Neobťažujem sa ani zobliecť. Na to nie je čas! Rozbehnem sa skočím šípku. Šok ohromí moje telo ale to teraz neriešim. Hlavný je Harry.

Ponorím sa pod hladinu, aby som ho našiel. Nikde ho nevidím! Kde je? Tu niekde bol?!

"Bú," šepne niekto za mnou, keď sa vynorím. Ešte stále v šoku sa otočím na Harryho, ktorý sa rehoce až sa skoro znovu potopí.

"Si sa zľakol, čo?" spýta sa. Mňa v tej sekunde ovládne hnev. Strach o neho už zmizol.

"To nebolo vtipné," zavrčím a hrabem sa z vody. Debil. Somár. Magor.

"No tak, princezná," šepne mi pri uchu a rukami obtočený okolo môjho pása si ma pritiahne naspäť k sebe. AKo sa dýcha?!

Jeho ruky pevnejšie zovrú môj pás a hlavu si položí na moje rameno. Prekvapením je, že ja sa o neho opriem. Asi som ešte stále v šoku inak by som to nikdy neurobil.

Mokrá látka sa mi lepí na telo a ja pociťujem chlad.

"Je ti zima, čo?" spýta sa. Odpoveďou je mu moja studená pokožka.

"Nechcel som ťa vystrašiť ale som, aby si si so mnou zaplával," šepne mi do ucha, čo u mňa spôsobí husiu kožu. Teraz to však nie je kvôli zime ale kvôli jeho horkému dychu. Som blizko. VeĽmi blízko. Počujem ako mu srdce pokojne bije v hrudi. Cítim teplo jeho rúk na mojom tele a jeho dych v mojich vlasoch. Posuniem sa k nemu ešte bližšie. Teda ak je to možné.

Narozdiel od jeho srdca, moje bije ako o život. V hlave mám vygumované. Jediné čo si uvedomujem je môj kamarát, ktorý sa prebúdza k životu. Doprdele, ľahni!

"Mali by sme výsť z vody," šepne, načo sa omylom dotkne môjho lona. Mám strašnú chuť mu to zakázať, otočiť sa v jeho náruči a drsne a vášnivo ho pobozkať.

Ani si neuvedomujem, že to čo si myslím, moje telo robí. Otáča sa v jeho náruči a lepí sa na neho bližšie. Neviem to zastaviť. A ani nechcem!