Fuck love

kapitola 1#

Najhoršie ráno je keď vás o 7:30 zobudí ten ,,krásny,, zvuk budíka. Vôbec sa mi nechcelo vstávať z postele. A už vôbec nie keď som vedela kde mám dnes ísť. Ešte neubehol ani týždeň letných prázdnin a mama ma už poslala na nejaký tábor kde mám stráviť 3 týždne ,,skvelej zábavy,, už sa nemôžem dočkať.

Chcela som ďalej spať no mama začala po mne ziapať aby som vstávala z postele a začala sa obliekať aby som neprišla neskoro do tábora. Neviem či mama nevie pochopiť že do toho debilného tábora nechcem ísť. Celé prázdniny som chcela stráviť sedením doma, byť na mobile a venovať sa Baxterovi a Justis.

Ale nie, moja mama ma musela hneď na začiatku prázdnin prihlásiť na debilný 3týždňový tábor. Hhhhh.... Asi mi neostáva nič iné iba vstať z postele a ísť sa obliecť však? Ach jo...

Keďže je vonku asi 20 stupňov obliekla som si čierne kraťasy, čierne tričko na ktorom je zo zadu veľký nápis FUCK YOU! a veľký prostredník. Vlasy som si iba prečesala a išla som dole.

" No konečne. Čo ti to tak dlho trvalo? Chceš aby sme... " ďalej som ignorovala. Nemusela som počúvať mamine prednášky o tom že nikdy a nikde nesmiem prísť neskoro. Úplne hovadiny.

Sadla som si za kuchynský stôl a dala som si kávu. Mama mi vždy vravela nech to nepijem. Vraj som na takú dávku kofeínu ešte mladá. Nechápem prečo sa tak správa. Veď už mám 17! Keď som dopila kávu išla som si umyť zuby.

" No poď už! Kde si tak dlho??!! " ziapala po mne mama. Ja som iba prevrátila očami a išla som si obuť nejaké čierne tenisky. Vždy keď som si chcela dať na seba niečo čierne mama ma začala buzerovať že vyzerám ako nejaký feťák. No a čo že nemám rada farebné veci. Čierna je najlepšia.

".... A..... " " Áno mami už idem, už s radosťou bežím do tábora kde strávim mesiac prázdnin..." povedala som s iróniou. Mama sa na mňa zamračila a nastúpila do auta. Dala som si do uší slúchadká a mala som na pláne celú cestu počúvať pesničky alebo spať.

******

A sme tu. Celú cestu som spala takže ani neviem ako dlho trvala cesta. Mama už dávno vystúpila no ja som stále sedela v aute. Nechcela som tam ísť. Chcela som aby mama nastúpila späť do auta a zaviezla ma domov.

" No výstup! " prikázala mama a na tvári mala dosť prísny výraz. Neostávalo mi nič iné iba vystúpiť z auta. Vonku boli dva autobusy. Bolo tam dosť veľa detí. Niektoré vyzerali približne v mojom veku, niektoré tak 13/14/15 a ostatné zase 6-10. Myslela som že tu bude iba pár ľudí ale je ich o mnoho viac ako som si myslela. Ak si mám typnúť koľko ich tu je tak dám asi 70 alebo 80.

Keď som vystúpila všetci sa na mňa začali dívať ako keby som bola mimozemšťan. " Na chvíľu si niekde odbehnem počkaj ma tu. Ja sa hneď vrátim. " povedala mama a rýchlym krokom niekam ušla. Takže som tam postávala ako taký debil. Asi o 30 sekúnd do mňa niekto vrazil. Až po chvíľke som si uvedomila že ležím na zemi.

" Ježiš prepáč. Nechcela som. Nevšimla som si ťa. Není ti nič? " spýtalo sa ma neznáme dievča ktoré mi podávalo ruku aby som sa zdvihla. Bolo asi v mojom veku. Mala hnedé kučeravé vlasy, čokoládovo hnedé oči a na tvári široký úsmev. Bez slova som sa zdvihla späť na nohy a oprášila sa od drobných kamienkov ktoré som mala na rukách.

" Ešte raz prepáč že som do teba vrazila. Ako sa voláš? " spýtala sa ma a stále sa na mňa usmievala. " Mia. " odsekla som. Možno som hnusná ale nestačilo by keby mi len povedala ,,sorry,, a išla ďalej?