Fuck love

kapitola 5#

Zobudila som sa až ráno. A nebola som v chatke. WTF?! Prečo nie som v chatke, vo svojej posteli a prečo je ráno? Nemohla som tak dlho spať. Či? Rozhliadla som sa po miestnosti a uvidela.... ČOOOOO???!!! To tu ten robí?! Nemal by ležať v postielke a odpočívať?! Veď mal nohu v prdeli či? Jebe mi to už alebo čo?!

Z pohľadu Adama

Keď som ju videl ako len tak nevinne leží, vyzerala milo. Nebola taká... no, nebola taká potvora na akú sa hrá. Teraz vyzerala ako malé nevinné dievčatko. Škoda že je takáto iba keď spí.

Ani neviem prečo som pri nej strávil celú noc. Asi skôr z donútenia. Ale... asi aj kvôli tomu... že mám o ňu strach?! Nie! To je blbosť. Sľúbil som si že už nikdy nebudem milovať ani nič podobné cítiť a tak to aj zostane.

Mia bola síce krásna ale, ona ma nenávidí. Stále chápem prečo? Čo som jej spravil že ma takto odhadzuje??? Nechápem to.

Keď sa konečne zobudila, pocítil som menšie šťastie. Ani neviem kde sa to vo mne berie. Už dobre dlho sa u mňa nič podobné neprejavilo. Keď ma uvidela, nebola dvakrát nadšená. " Čo tu robíš?! " štekla po mne. Čo som jej zase spravil?!

" Dobré ráno šípková rúženka. " zasmial som sa, no ona ma skôr prebodávala pohľadom. " Čo tu robím?! " pýtala sa čoraz nasranejšie. Začínal som sa o seba báť. Hlavne o svoj pohlavný orgán. Veď to je moja najobľúbenejšia časť na tele.

" Noo... to presne neviem. Viem len to že som ťa musel strážiť. Viac ti nepoviem. " Mia sa snažila postaviť no tak ako rýchlo sa postavila tak rýchlo by aj spadla keby som ju nechytil v pravej chvíli. Položil som ju na posteľ.

" Nemôžeš vstávať. Už niekoľko hodín si iba spala si slabá. " povedal som jej keď to počula bola dosť prekvapená. Asi si toho moc nepamätala. Povedal som jej aby sa nehla z postele a bežal som pre Susan.

Keď sme prišli do chatky, Mia vyzerala... že každú chvíľu skolabuje. Začínal som sa dosť báť. Ani neviem prečo ale, dosť som sa o ňu bál. Bál som sa že by sa jej niečo stalo.

Opýtal som sa Susan čo sa s ňou deje, no ona mi neodpovedala. Iba behala po miestnosti a brala všetky možné veci. Niektoré veci vyzerali dosť nebezpečne.

" Musím ísť za vedúcimi postrážil by si ju? " prosila ma. Ja som hneď prikývol. Susan rýchlo vybehla z chatky. Sadol som si do kresla ktoré bolo vedľa postele a pozoroval som ako krásne spí. Z ničoho nič sa začala trochu mykať.

Z malého mykania sa stalo dosť veľké mykanie. Začala kopať nohami a niekto kričala. ,, nie... Nechaj ma na pokoji... nie! Choď preč! Nechcem ťa vidieť! Nieee!!!  Nerob to! Choď preeeeeč!!! Prosím! Prosím!

Začala plakať. Vo sne! Bolo mi jej dosť ľúto. Chytil som ju za ruku a snažil sa upokojiť. Hladil som ju po krásnych červených vlasoch a utišoval ju. Po chvíľke už zase kľudne spala. Všimol som si, že mi stále pevne drží ruku. Škoda že keď sa zobudí bude úplne iná. Zase ma bude nenávidieť. Sadol som si na zem ku posteli a stále držal jej ruku a hladil ju po vlasoch. Bola taká krásna.

Z pohľadu Mii

Zase som sa zobudila v neznámej izbe. Potom mi došlo že som stále v tej istej izbe v ktorej som sa zobudila naposledy. Prečo som vlastne v izbe u ,,doktorky,,? Nepamätám si že by sa mi niečo stalo.

Teraz Adam nebol v kresle, ale pri posteli a držal ma za ruku!!! Čoooo??? Tak teraz som mega zmätená. Nechápem ničomu. Prečo som tu? Čo sa mi stalo? Prečo je tu Adam? A prečo ma drží za ruku?!

Keď som si chcela vytrhnúť ruku z jeho zovretia, nedarilo sa mi. Držal ma moc pekve. Keď spal, bol vlastne pekný. Ale môže mi to byť jedno. Povahovo je to kokot. Obyčajný namyslený idiot.