Fuck love

Koniec

Ráno som sa zobudila fakt príšerne. Bolela ma hlava jak koňa. Asi preto, lebo som si do 3:59 písala s Adamom a Laurou. Bola to fakt dlhá noc.

Dohodli sme sa spolu na stretnutí. Ja som sa ohromne tešila. Ale...mala som taký pocit že...aby som tam nešla. Ani neviem prečo? Veď sa idem stretnúť s Adamom a Laurou tak nechápem. Ale to bude tým že som unavená a nič sa mi nechce.

V dome nikto nebol. Čo je dobré pre mňa. V kuchyni som si dala vločky s jogurtom a k tomu čaj. Sadla som si za stôl a zapla mobil.

Prišlo mi asi milión správ od Laury. Bože ona od kedy vstáva?

Nechcelo sa mi jej odpisovať tak som jej radšej zavolala. Bolo mi jasné že telefonát bude trvať minimálne hodinu ale, budem to musieť nejako zvládnuť.

-

Okay, hodinový telefonát mám za sebou. Dohodli sme sa že sa stretneme v meste za 2 hodiny. Takže som sa rýchlo bežala chystať!

Rýchlo som sa osprchovala. Obliekla som si čierne roztrhané kraťasy, čierne krátke tričko s nápisom Not my problem!  A vlasy si nechám rozpustené. Išla som si ich vyfénovať a trochu vyžehliť.

Keď som bola hotová a pripravená obliekla som si svoju bundu a vyšla von. Na autobusovej zastávke som nečakala dlho takže super.

Sadla som si dozadu a strčila si dlúchadká do uší. Cesta by nemala trvať nejak dlho.

Vystúpila som a išla som cestou smerom k námestiu až k parku kde ma mala čakať Laura s Timom.

Chodila som po parku ako debil ale Laura a Tima som nevidela. Sadla som si na najbližšiu lavičku a vytiahla mobil.

Prezerala som kontakty a hľadala číslo Laury keď som uvidela... Adam?

Čo?!

Adam sedel na lavičke a olizoval sa s nejakou fľandrou... neváhala som a odfotila ich.

Bolo mi strašne. Ako to mohol urobiť?! Ako som mohla byť tak blbá?! So slzami v očiach som vstala z lavičky a rýchlym krokom išla preč. 

Chcela som ísť hneď domov ale natrafila som na Lauru a Tima. Držali sa za ruky a šťastne sa usmievali. Rýchlo som si utrela slzy a tvárila sa úplne v pohode.

" Ahoj! Tak sme sa našli! " mávala na mňa vysmiata Laura. Usmiala som sa a podišla k nim. Chcela som ich aspoň pozdraviť ale nedokázala som zo seba vydať ani slovo. Bolo mi totálne zle. 

" Kde je Adam? " spýtal sa Timo. Keď som počula jeho meno, mala som chuť vraždiť ale musela som sa nejako ovládnuť a tváriť sa aspoň zatiaľ v pohode a o ničom neviem. Tak som sa zhlboka nadýchla a povedala: " Neviem. Asi príde trochu neskôr. " snažila som sa usmievať ale bolo to dosť ťažké keďže som videla to čo som videla.

Adam sa ukázal o necelých 5 minút keď sme si práve kupovali zmrzlinu v stánku. Vôbec som nemala chuť na zmrzlinu ale nechcela som vyzerať podozrene tak som si kúpila dva kopčeky. Laura a Timo sa neustále držali za ruky a vyzerali byť takí šťastní. Čo sa o mne nedalo povedať.

Adam si zjavne myslel že o ničom netuším lebo sa tváril úplne v pohode. Ako keby sa nikdy nič nestalo. Bolo mi fakt na grcanie keď mi chcel dať pusu ako na pozdrav. Najradšej by som ho asi vykastrovala ale musela som predstierať že som nikdy nič nevidela a že všetko je v najlepšom poriadku. Aspoň pokiaľ Laura a Timo neodídu. 

Chalani chceli ísť do nejakého baru takže som nemala na výber. A trochu toho alkoholu mi vždy pomôže urovnať si to v hlave. Tak sme išli smerom ku námestiu a potom sme odbočili doprava, potom rovno a doľava a už sme boli pred barom. Ak mám pravdu povedať, toto je môj obľúbený bar ale keďže tu teraz vkročí aj Adam, budem si musieť nájsť iný obľúbený bar. 

Vnútri sme si sadli za bar objednali si obyčajné pivo. Laura ešte objednala paprikové chipsy. Všetci sa spoločne bavili len ja som bola duchom neprítomná. Stále som mala v hlave ten moment ako sa Adam olizoval s nejakou štetkou. Snažila som sa byť v pohode ale moc mi to nešlo. 

Laura si všimla že mi niečo je, tak sa snažila zistiť čo. Ale nedarilo sa jej. Jasné že keď som videla že sa Laura snaží zistiť čo mi je, musela som sa začať baviť ako nikdy. Vkuse som bola s Adamom aj keď mi to liezlo hore krkom, snažila som sa vkuse usmievať a baviť sa. Ale bolo mi z toho hajzla fakt na grcanie. 

-

Keď bolo neskoro, Laura a Timo museli ísť domov. Obidvaja išli vlakom tak sme ich išli odprevadiť. Rozlúčili sme sa a počkali kým nastúpia. Potom nám ešte naposledy zamávali z okna. Ostala som tam iba ja a Adam. 

" Nepôjdeme sa prejsť? " opýtal sa a chytil ma za ruku. Chcela som ho zabiť ale musela som ešte chvíľočku počkať a hrať to ďalej. " Jasné. " povedala som s úsmevom za ktorým sa skrýval zabijacký výraz. 

Spoločne sme ruka v ruke išli smerom k parku kde som ho videla ako sa bozkáva. Keď sme boli dostatočne ďaleko od ľudí, vyšmykla som svoju ruku z jeho zovretia. Adam sa na mňa prekvapivo a zmätene pozeral. Zapla som si mobil a ukázala mu fotku kde sa olizuje s nejakou babou. Keď tu fotku zbadal, videla som na ňom že ho prepadol strach. 

" Mia, vysvetlím ti to. " podišiel ku mne ale ja som ustúpila. " Tak ty mi to vysvetlíš? A čo mi chceš vysvetľovať?! " kričala som po ňom. Toto sú typické slová chalanov keď ich frajerky uvidia niečo čo nemali. Nenávidím to!

" Mia, " začal ale ja som ho prerušila. " Čo Mia?! Čo mi chceš natrepať do hlavy?! Že ty si o ňu nemal záujem a že ti dala pusu ale ty si nechcel? Že si sa jej snažil povedať že máš frajerku ale ona ťa nevnímala?! Toto ti nezožeriem! Nie som blbá ak si to o mne myslíš! " 

" Nemyslím si o tebe že si blbá. A ani som ti toto nechcel povedať. " hovoril to kľudným a pokojným hlasom. Ako keby sa nikdy nič nastalo! " A čo mi chceš teda povedať?! " kričala som po ňom až sa mi do očí začali tisnúť slzy.

" Chcem ti len povedať, že... bolo to len nedorozumenie! Vedel som že robím chybu. " 

" Tak prečo si to urobil?! Videla som že tá pusa nebola proti tvojej vôli! Veď tú pusu si jej dal ty! Ona iba spolupracovala! A kto to vôbec bol?! Vieš čo, netrápi ma to. Je mi jej vlastne ľúto že sa zaplietla s takým chudák ako si ty. " 

Otočila som sa a chcela som odísť od neho čo najďalej, no on ma chytil za ruku a otočil ma čelom k nemu. Pritisol si ma k telu a pobozkal ma. Hneď som sa spamätala a odstrčila ho od seba. " Daj mi pokoj! " 

S plačom som sa rozbehla od neho preč. Nevedela som kam bežím, ale jedno som vedela, išla som preč od neho. Počula som ako za mnou kričí nech stojím ale ja som bežala ešte rýchlejšie. Nastúpila som do taxíka a odviezla sa domov. Cestou som ho videla ako stojí na stanici a kope do lampy. Nepočula som ho ale videla som že zúri a plače. 

Otvorila som dvere a chcela som ísť rýchlo do izby. Keď ma mama uvidela začala po mne kričať kde som bola, prečo som jej nedvíhala telefón, prečo som prišla tak neskoro a podobne. Nevnímala som ju a bežala po schodoch do izby. Buchla som dvermi a zamkla sa v izbe. 

Sadla som si na zem a oprela sa o dvere. Hlavu som si pritisla ku kolenám a plakala som. Plakala som a vzlykala. Ani neviem prečo plačem kvôli takému idiotovi... Cítila som iba hnev a smútok. Iba tieto dve veci. Nič iné. Tak ako pred tým. 

Uvedomila som si, že láska je skutočne iba mýtus. Ľudia vravia že bez lásky není život. Ale ľudia zabúdajú, že ak je aj tá ich ,,láska" tak je aj nenávisť. A že bez nenávisti, nebude ani láska. Pre mňa je láska úplná zbytočnosť. Láska je iba hlúposť ktorá oslabuje ľudí. Robí ich zbabelými, slepými a hlúpymi. Nenávidím lásku! 

Láska je mýtus. 

Láska je zbabelosť.

Láska je hlúposť.

Láska je hnus!