Fuck love

kapitola 11#

Z pohľadu Adama

Mal som poriadné ale že poriadné nervy. Keď som videl Miu priviazanú, ako plače a ako je ten kokot s rozopnutými nohavicami.... Mal som chuť ho rozsekať na malinkaté kúsky. Mal som chuť rozmlátiť aj jeho molekuly. Keď som ho tam mlátil mal som čo robiť aby som ho nezabil. Aj keď, nebolo by to na škodu.

Bolo mi Mii veľmi ľúto. Keď som ju tam videl, trhalo mi to srdce. Bol som rád keď sme sa celú cestu držali za ruky a jej to nevadilo. A ešte keď bola o mňa opretá celú cestu. Bol to ten najkrajší a zároveň najhorší deň môjho života.

Keď sme prišli do tábora stále bola iba pri mne. Wooow! Bol som v siedmom nebi. Dúfam že toto NIKDY neskončí.

Keď sme prišli bolo už 19:45. Ani by som nepovedal že sme boli v meste tak dlho. Mia sa ledva držala na nohách tak som ju zdvihol na ruky. " Neopúšťaj ma... " zašepkala. Páni! Tak toto som už vôbec nečakal. Zobral som ju ku nám do chatky a položil som ju na svoju posteľ. Tašky čo mala som položil vedľa postele.

Ľahol som si ku nej. Nejebal som s ňou, proste som len vedľa nej ležal. Keď spala bola taká nevinná. Taká milá. Taká cenná. Taká KRÁSNA! Ako keby bola veľmi ohrozený druh. Mal som nutkanie ju ochraňovať. Aby sa jej už NIKDY NIČ NESTALO! NIKDY!!!

Z pohľadu Mii

Ráno som sa zobudila vedľa Adama! WTF?! Čo sa stalo??? Viem len to že ma skoro znásilnenil Zacov najlepší kamarát a vďaka Adamovi som živá. Ale prečo som v jednej posteli s ním a prečo vedľa neho???

Ale musím uznať že je pekný keď spí. " Ako si sa vyspala? " opýtal sa milo a pretrel si oči. " Prečo som tu? A prečo som s tebou v jednej posteli?! " vyhŕkla som. " Pokoj! Není to tak ako to vyzerá. Nespali sme spolu. Iba sme vedľa seba ležali. " uľavilo sa mi keď som zistila že sme vedľa seba iba len tak ležali ale stále nechápem prečo som tu???

" Dobre ale prečo som tu a nie v svojej chatke? " Adam sa poškriabal za krkom. Čo predo mnou skrýva?! " Noo... teba skoro pretiahol ten kokot, zachránil som ťa a keď sme prišli do tábora ledva si sa udržala na nohách tak som ťa niesol. Keď som ťa niesol do chatky pošepkala si mi ,,neopúšťaj ma,, tak som ťa odniesol do mojej chatky. " keď som to počúvala do líc sa mi nahrnul červeň. Strašne som sa hanbila. Mala som chuť sa prepadnúť pod zem a už nikdy sa nevrátiť.

" To je v pohode. Nemusíš sa hanbiť. " supeeer! To je fakc ,,mega,, toto. " Asi by som už mala ísť. Nechcem ťa otravovať. " postavila som sa a chcela som rýchlo odísť. No skôr ako som chytila kľučku dverí pocítila som ako ma niekto chytil za ruku. Otočila som sa a bol to Adam s milým úsmevom na tvári. Bol taký krásny.

" Neodchádzaj prosím. " neodišla som. Vrátila som sa späť a sadla si na posteľ. " Prečo si taký? " spýtala som sa ale dívala som sa do zeme. " Aký? " prekvapene na mňa pozeral. " No takto. Najskôr si sa ku mne správal ako kokot. Ale teraz... teraz sa správaš milo. Aj včera. Nemusel si ma zachrániť. Ale urobil si to. Prečo??? "

" Lebo. Lebo som nechcel aby ti niekto ublížil. Nechcem aby sa ti stalo niečo zlé. " tak toto ma dostalo. Kde sa v ňom berú toľké city??? Nevimenil si s niekym mozog?

" Prečo ti na mne tak záleží??? " trochu som zvýšila hlas. Chcela som vysvetlenie. Není možné aby sa chalan choval ako kokot a potom sa len tak zmenil na anjelika. To nejde! A môžete mi hovoriť koľko chcete že ľudia sa menia, HOVNO! Ľudia sa nemenia! Sú takí akými boli vždy. Ak sa niekto ,,zmení,, je to iba predstieranie!

" Prečo?! Prečo si sa zrazu len tak z ničoho nič začal o mňa zaujímať?! Môžeš mi dať jeden normálny dôvod?! "
" Lebo som sa do teba zamiloval! " tak toto ma zarazilo... nemohol sa do mňa zamilovať proste nemohol!