Spojila nás nenávisť

Zoznámenie

Meno:Haru Shimizuki

Vek:22

Povaha: Teraz už nie moc dôverčiví voči ľuďom. Samotár. Nerád sa dostava do sporov. Nezadaný.

,,Vypadni!" toto je už je 5 práca za rok, z ktorej ma vyhodili. Priateľka ma opustila pretože som na mizine. Moji ,,kamarádi,, sa na mňa vykašľali keď som potreboval pomôcť. Odvtedy Nič moc. Prechádzam sa po meste a prezerám každú uličku. Toto mesto je známe násilné miesto. Občas sú tu bitky, feťáci a iná háveť. Niekoľko krát ma tu zmlátili. Viem sa trochu brániť, takže to skončilo len rozbitou držkov a občasnými zlomeninami. Neznášam lekárov, takže som sa liečil doma. Nesťažujem si. Ako každý deň som prechádzal okolo celkom divnej uličky. Ľudia si hovoria, že sa tam občas ozýva krik a plač zmiešaný s mňaukaním. Vraj tu bolo vidieť dieťa démona. Blbé klebety. Zastavil som sa a počul šušťanie. Bezdomovec? Pozrel som sa lepšie a videl som tam siluetu človeka s......rohmi a chvostom? Žeby tie blbé kecy boli nakoniec pravda? Rozbehlo sa TO po mne. Rýchlo som sa spamätal a utekal preč. Doma som zabuchol dvere a zamkol na 3 zámky. Čo to do prdele bolo?! Bol som si umyť tvár aby som sa upokojil. Rozklepaný ako rezeň som sa osprchoval a spravil si nejaký žvanec. Najedol som sa a šiel spať. Celú noc som sa prevracal. Nakoniec som to vzdal a šiel sa prejsť. Uličke som sa chcel vyhnúť, ale jediná cesta bola zablokovaná ožranmi. Naozaj som nechcel byť znásilnený. S povzdychnutím som šiel okolo uličky. To by som nebol ja keby som sa tam nepozrel. Na zemi ležalo nejaké telo.

,,Ste v poriadku?" toto ide cez moje hranice. Neznášam ľudí a už vôbec neznášam temné uličky, ktoré ukrývajú nehybné telá, ktoré môžu kedykoľvek zaútočiť. Na moju otázku som počul len zafňukanie s jemným podtónom mňauknutia. Sakra. To bude asi to diablovo dieťa. Neviem čo ma to napadlo, ale prišiel som bližšie. Chcem sa na vlastné oči presvedčiť, že je to strašidlo z pekla. Pomaly a opatrne som sa zohol. Naskytol som priam neuveriteľný pohľad.

Meno:???

Vek:16

Povaha:Bojazlivý a neverí nikomu a ničomu. Je to Neko(človek a kočka v jednom)

Znova ma znásilnili, zmlátili a nechali ležať. Zvykol som si za tie roky čo som tu, ale aj tak sa to na mne vždy podpíše. Modriny, škrabance a môj natrhnutý zadok sa liečia dlho. Som tu už od mojich 7 rokov. Krom ožranov a bezdomovcov si ma nikto nevšíma. Jedlo si zháňam prevažne v noci, keď je na uliciach málo ľudí. Považujú ma za syna diabla a trest od bohov pre ľudí. Nikto sa nepýta čo sa mi stalo. Nikto si nevypočuje môj príbeh od začiatku do konca. Ležal som na studenom betóne a načúval. Po chvíli som počul niekoho volať. Neskôr kroky, ktoré po chvíli ustali. Pripravoval som sa na ďalšie utrpenie. Klepal som sa a vzlykal.

Máme tu prvú časť....čo hovoríte?❤❤