Spojila nás nenávisť

Len môj...

René

Držal som sa pri Haruovi a čakal čo sa bude diať. Jeho otec sa na mňa díval z vrchu.

,,Nebude vám vadiť, že budete v jednej izbe?"

,,Pokiaľ to nebude vadiť Renému."

,,Nebude."zašeptal som. Pri tom pánovi som sa musel tváriť nad vecou, ale bol som posraný až za ušami. Pri Haruovi som sa mohol chovať ako normálne. Odviedol nás do jednej izby a ja som sa hneď rozvalil na posteli.

,,Ktorú stranu si berieš?" spýtal sa.

,,To je jedno." usmial sa a vybral dve tričká. To väčšie po mne hodil.

,,Obleč si ho. Budeš to mať ako nočnú košeľu." počúvol som a začal sa vyzliekať. ,,Nechceš si dať...sprchu?" prikývol som. Odišiel som do kúpeľne a pustil na seba vodu. Vlastne za celý ten čas som bol v sprche..raz? Bál som sa, aby tam na mňa niekto nevybehol. V podstate som stále ten ustrašený kocúr. Nič sa nezmenilo. Keď teraz odídem...čo bude s Alanom? Ak sa Harua spýtam...dovolí to?Za opýtanie nič nedám. Osprchoval som sa a obliekol si jeho tričko. Voňalo ako on. Mal pravdu. Mám to ako nočnú košeľu. Vyšiel som z kúpeľne.

,,Kúpeľňa je volná." povedal som a odstúpil od dverí. Hanbím sa. To tričko je síce dlhé, ale nie dosť.

,,Dobre. Ak si unavený môžeš si ľahnúť." prikývol som a ľahol si. Počkal som na Harua. Sedel som na posteli a sledoval dvere. Konečne sa otvorili a ja som zbystril. Neboli to dvere od kúpeľne, ale od izby.

,,Ty si René, však? Konečne viem meno neznámeho, ktorý pomohol môjmu synovi. Som ti za to vďačný. Prišiel som aj kvôli inej veci. Kvôli tebe je teraz v nebezpečí a musí ísť preč."

,,Povedal som mu, že to nemusí robiť. Nenechal si to vysvetliť."

,,Celý on. Tvrdohlavý ako vždy." pozeral sa na mňa. ,,Je ako ja. Síce sme nemali moc dobrý vzťah, ale po svojej matke zdelil akurát oči a vlasy. Povahovo je po mne. Vieš aký som? Vypočítavý. Naozaj si myslíš, že ťa vtedy zachránil z dobrej vôle?" zasmial sa. Haru? Nechcem to počúvať. Pohni si! ,,Zachránil ťa pretože si chcel možno užiť? Alebo ťa predať." prišiel ku mne a pohladil ma. Nepríjemné. ,,Za Neka by ľudia zaplatili milióny. Pre ľudí ste...hračky. Ľutuje ťa. Za tvoj život, a tak. Tvári sa ako neviniatko a vychádza mu to. Veríš mu a dal by si zaňho ruku do ohňa. On? Ukázal by sa jediný problém a on by ušiel. Nezabúdaj. Neznamenáš preňho nič." tie posledné slová sa mi zabodli do srdca viac než celý jeho preslov. Odišiel. V tom sa otvorili dvere od kúpeľne. Mal som slzy na krajíčku.

,,Bol tu niekto? Mal som pociť, že som počul hlasy." pozrel sa na mňa a mne sa slzy pustili prúdom. Nič preňho neznamenám? Chce ma len na sex? Kvôli peniazom? Nemá ma rád? ,,Čo sa stalo? Kto to bol?" prišiel ku mne a sadol si na okraj postele a objal ma. Rozplakal som sa ešte viac. Len ma ľutuje. Neznamenám preňho nič. ,,Tak prečo sa ťa snaží chrániť?" Spýtal sa môj vnútorný hlas. Má pravdu.

,,Haru?"

,,Áno?"

,,Máš...máš ma rád?"

,,Samozrejme. Prečo sa to pýtaš? Spravil som niečo, čo ťa dostalo do pochýb?"pozrel sa na mňa. ,,Kto tu bol? Čo ti povedal?" mlčal som. ,,Bol tu otec?" pozrel som sa naňho vystrašene. ,,Takže bol."

,,Nie. Len som to chcel vedieť. Ja ťa mám rád. Chcel som len vedieť, či aj ty mňa. Nič sa nestalo." objal som ho.

,,Si moje všetko. Viem, že ťa boli moja amnézia, ale ja si spomeniem. Kvôli tebe si spomeniem." hovoril, tak krásne slová.
,,Ideme spinkať?"

,,Ideme spinkať." povedal a pohladil ma po hlave. Príjemné. Ruka jeho otca bola taká veľká a nepríjemná. Studená. Haruova ruka je tiež veľká, ale cítim sa v bezpečí. To čo hovoril jeho otec nie je pravda. Haru je dobrý a ja ho mám moc rád. Keď si nespomenie, nevadí. Spravíme si nové spomienky. Lepšie. Ľahli sme si a ja som sa pritúlil k jeho telu.

,,Haru? Nikam ma nedáš, že? Smiem ostať pri tebe, však? Nemáš ma len kvôli sexu, však?"

,,Takže to ti otec hovoril? Nie. Nenechám ťa odísť. Nedám ťa preč. Nie, nemám ťa len pre sex. Samozrejme, že ostaneš so mnou. Už toto nechcem počuť. Si môj malý roztomilý kocúrik a mám ťa rád. Spinkaj. Sladké sny." povedal a dal mi pusu do vlasov. Viac som sa na neho natlačil. Avšak, nemohol som zaspať. Čo ak sa mu niečo stane? Spokojne spal a ja som sa díval na jeho tvár. Oči mi padli na jemne otvorené pery. Dal som mu detskú pusu. Tak mäkké! Spravil som to znova. Znova. Potom som, tak ostal dlhšie. Zavrel som oči a užíval som si to. Trochu som z perami pohol, ale opatrne, aby som ho nezobudil. Ochutnal som zakázané ovocie. Cítim sa ako rebel. Toto už nebola nevinná pusa, ale polovičný bozk. Otiahol som sa a otvoril oči. Stretol som sa z tými jeho. Spanikáril som.

,,Ja...ja...teda...ee...ne..nehnevajsa." pošeptal som a trochu sa oddialil.

,,Prečo by som sa mal hnevať?" usmial sa. Trapaaaaas ako hora! ,,Bolo to nečakané a pekné. Prečo si to spravil?" natiahol ku mne ruku a pohladil ma po tvári. Prečo? Neviem.

,,Neviem. Bolo to niečo nové a keď si to ty..."

,,Keď som to ja?" sakra.

,,No...ja..."bol som červený až kdesi na malíčku na nohe. ,,Je mi trápne."

,,Nemusí. Bolo to roztomilé. Ešte viac keď sa červenáš." pritiahol si ma k sebe a dal mi pusu. Neprotestoval som. Začal jemne pohybovať perami a ja som sa nechal viesť. Pocítil som jeho jazyk na mojej spodnej pere. Trochu som otvoril ústa a začala vojna jazykov, ktorú s prehľadom vyhral Haru. Bozk prehĺbil a ja som mu spojil ruky zakrkom. Spokojne som zavrnel. Hladil ma po boku a vo vlasoch. Ja som ho za tie jeho trochu potiahol a on sa usmial do bozku. Kyslík je náhle proti nám a museli sme sa od seba oddialiť. Medzi nami boli milimetre a dívali sme sa jeden druhému do očí.

,,Ja..."chcel niečo povedať, ale do izby vtrhol nejaký chlap.

,,Niekto vám poslal tento list." podal ho Haruovi. On ho otvoril a ja som sa pozrel cez jeho plece. Rin? Má Alana? Chce mu ublížiť? Je to moja chyba. Haru si všimol môjho vystrašeného pohľadu.

,,Je to tvoj kamarát?" prikývol som. ,,Tak preňho pôjdeme."

,,Je to nebezpečné." Objal som ho. ,,Nechcem aby sa ti znova niečo stalo. Ja tam pôjdem."

,,Tak to ani omylom."

,,Vrátim sa."

,,Čo ak ti ublížia?"

,,Neublížia. Sľubujem. Prácu, ktorú po mne chceli som spravil, takže ma musia pustiť."

,,Kto je ten...chlap?"

,,Myslíš Rin? Niekto do koho bol Alan zamilovaný, ale on ho odkopol a potom sa ma snažil zbaliť. Ja som zase odkopol jeho a asi sa mi chce pomstiť." Haru zatínal ruky v päste. Pohladil som ho a dal mu pusu na líce. ,,Bude to dobré." pozrel som sa naňho a usmial sa. Vlastne si to nemyslím, ale musím upokojiť jeho aj seba. Mám tam ísť zajtra. ,,Vyspíme sa a niečo vymyslíme, dobre?"

,,Dobre."znova sme si ľahli a Haru ma silno objal. Skoro som nemohol dýchať. Skoro. ,,Nedovolím aby ti niekto znova ublížil."

,,Mne?A čo ty?"

,,To je jedno. Nenechám, aby mi na teba niekto šmatlal. To smiem len ja." he? Len on?

,,Len ty?"

,,Presne." začína byť trochu majetnícky. ,, Si len môj. A ja zase tvoj. To si zapamätaj. Nech ti ktokoľvek povie čokoľvek....spomeň si, že ťa Milujem." povedal a ja som sa ostal dívať. Miluje? Mňa? Usmial som sa a zaspal.

Je to tu....ďaľšia časť....dúfam, že sa páčila...❤