Spojila nás nenávisť

Až do smrti(KONIEC)

Každý má strach, že stratí niekoho koho miluje, ale málokto pozná ten pocit, keď to príde. Tú ranu osudu kedy viete, že niečo nejde vrátiť späť.

Presne tento pocit zažil Haru. Viem to, pretože tak som to napísala. Takto som zamotala ich osudy, pretože toto sa deje aj u nás. Jediný rozdiel je, že sa nám táto osoba nevráti. Môžeme len spomínať a plakať. Môžeme sa snažiť zabudnúť, ale jediná myšlienka nás posadí na zadok alebo položí na lopatky.

Haru ho, ale našiel. Znova našiel svoju lásku a spôsob ako prežiť v tomto svete bez svojej mačičky. Našiel ho aj keď nie tak ako by čakal.

,,Ideš?" povedal mladší muž svojmu snúbencovi.

,,Idem. Nedočkavý." poznamenal starší.

,,To je samozrejmosť." usmial sa. Poskakoval okolo staršieho. No nebudeme ich stále volať starší a mladší. Upresním to.

René obskakoval okolo Harua. Je to nejaký ten rôčik, čo sa zoznámili a zasnúbili sa. Haru vtedy skoro odpadol, keď sa snažil nájsť ten najlepší spôsob ako to spraviť. Nemohol sa s nikým ani poradiť. Jeho otec spáchal samovraždu, pretože vedel, že si to u Harua posral na plnej čiare. Haru nie je smutný, ale ani mu nie je jedno, predsa to bol jeho otec.

,,Vždy ti to trvá." povzdychol si Ren. Haru sa len usmial a dal mu pusu na čelo.

,,Hotovo. Tak poď, mačiatko." volá ho mačiatko a Renovi to nevadí. Ren priznal Haruovi, že sa mu občas sníva, že je kočka. Haru ho odvtedy volá mačiatko. Najskôr sa Ren hneval, ale potom mu to prišlo roztomilé, keď ho hladil po hlave ako mačku. Dokonca stretli aj Rebeku. To malé dievčatko z vlaku, ktoré mačiatko neodsudzovalo. Jej matka sa rozišla s jej manželom 2 roky po ich stretnutí, pretože jej otec začal piť a priznal sa k hroznému činu. Priznal sa, že bol jeden z ľudí, ktorý Renému ublížili. Haru bol rád, že sa mu nesníva nič z jeho zlej minulosti. Haru vie, že to nie je jeho pravé mačiatko, ale niečo z neho tam je a Haru ho miluje a neopustí ho.

No a kam sa to ponáhľajú? Je to vtipné, ale ponáhľajú sa na vlastnú svadbu. Pri veľkej vile sa rozdelili bozkom a každý šiel na inú stranu. Haru pozval fotografa, ktorý mu priniesol tú fotku. Stále ju má odloženú. Dávnejšie ju Ren našiel a 5 dní sa s Haruom nebavil. Viedli tichú domácnosť. Haru mu to vysvetlil a udobrili sa. Aj Ren potvrdil, že sa na tú číču podobá.

,,Pripravený?" spýtala sa matka Rebeky Rena.

,,Dá sa to tak povedať." povedal popravde, ale bol nervózny, čo ak sa potkne a spadne. Spraví mu hanbu pred toľkými ľuďmi.

,,Bude to v poriadku." upokojovala ho a nastavila ruku. ,,Ideme? Už tam čaká." prikývol a chytil sa jej. Kráčali pomaly k oltáru kde stál Haru. Renovi padla sánka. Už ho videl v obleku, ale nikdy mu to tak nepristalo ako teraz. Pre nimi šla Rebeka v nádherných šatách a rozhadzovala okvetné lístky. Usmievala sa, pretože si vždy priala byť družička.

Haru skoro začal slintať. Vidieť svoju lásku v bielom obleku ako ide k vám k oltáru je naozaj neopísateľné slovami. Konečne prišiel až k nemu.

,,Si nádherný." povedal Haru a Ren sa začervenal. Ďalšia vec, ktorá Harua bavila. Strašne miloval ako sa červenal. Kňaz spustil.

,,Stretli sme sa tu dnes, aby sme spojili týchto dvoch ľudí do zväzku manželského...." a ďalšie nepodstatné veci. No konečne prišiel ten moment. ,,Haru Shimizuky. Beriete si tu prítomného Reného za svojho manžela. Budete ho ctiť a milovať pokiaľ vás smrť nerozdelí?

,,Áno." Ren sa usmial.

,,René. Beriete si tu prítomného Harua Shimizukiho za svojho manžela. Budete ho ctiť a milovať pokiaľ vás smrť nerozdelí?" Ren sa pozeral do Haruovích očí a videl tam len lásku.

,,Áno." Haru sa usmial. Nasadili si prstienky, ktoré značili, že dnes spojili svoje osudy do jedného veľkého šťastného konca.

,,Týmto vás vyhlasujem za manželov. Môžete sa pobozkať."

Môžem vám s hrdosťou povedať, že to bola tá najlepšia svadba na svete. Síce sa bozkávali dlhšie než bol celý obrat, ale tak čo, bol to krásny pohľad.

Na ich spoločnej noci som už nebola, ale skúste si domyslieť ako to prebiehalo. Na svadobnú cestu šli do kúpeľov, kde si užili medové týždne.

,,Haru?"

,,Hm?"

,,Milujem ťa."

,,Ja teba tiež a moc." Haru pobozkal svojho manžela. Ako krásne to znie. ,,Už nedovolím, aby mi ťa niekto vzal." povedal potichu do jeho vlasov a objal ho majetnícky okolo pasu.

Tak ako sľúbili, tak splnili. Žili spolu šťastne až do smrti.

Ups. Skoro som zabudla. Haru si spomenul na niečo z minulosti, a to na deň kedy sa ho jeho mačička pýtala na dieťa. Ak hádate, že si adoptovali dieťa, tak hádate správne. Adoptovali si dievčatko, ktoré pomenovali Rebeka.

Rebeka pracuje v Haruovej firme. Vydala sa a má svoju rodinu. Manžela, ktorý je policajt a malého chlapca.

,,Ren?"

,,Áno, mami?"

,,Ideme na cintorín za tvojimi starkými." malý chlapec sa usmial. Prišli na hrob.

,,Mami?"

,,Áno?"

,,Kto je moja babička?" Rebeka sa zasmiala.

,,Ani jeden. Obaja sú tvoji starký. A keby žili, tak by si ich mal určite rád. Zažili veci, ktorím by si ešte nerozumel, ale keď budeš starší poviem ti jeden moc krásny príbeh, ktorého budeš súčasťou." povedala žena a viedla svojho syna domov, kde na nich čakal manžel aj otec.

,,Boli sme za starkými. Mama povedala, že keď budem starší, tak mi povie príbeh. Ty vieš aký?"

,,Ja? Nie, ale tiež si ho rád vypočujem."

Takto Rebeka žila so svojou rodinou a Haru s Renom žili vo svojom svete plného lásky a šťastia.

Nakoniec ich nerozdelila nenávisť, ale smrť z lásky.

Nakoniec ma presvedčila jedna nemenovaná osoba, aby som dala náhľad do ich budúcnosti a ja som si povedala, že prečo nie. 

Tak to je naozaj už koniec. Rada by som vám znova poďakovala a uvítala vašu podporu pri ďalších mojich dielach.