Spojila nás nenávisť

Za každú cenu. časť 1

Haru

Nemôžem uveriť, že mám tak zákerného otca. Som si istý, že to musel Ren počuť. Možno nie všetko, ale aj tak si z toho musel vydedukovať svoje. Otec odišiel. Zvalil som sa na pohovku a rukou som si prekryl oči.

,,Haru?" spýtal sa Ren opatrne. Povzdychol som si.

,,Pýtaj sa." Ren sa posadil vedľa mňa. Naš stehná sa dotýkali a ja som položil voľnú ruku na jeho koleno a hladil ho.

,,Prečo ste sa pohádali?"

,,Pretože mal otec blbé narážky na náš vzťah." povedal som po pravde.

Všimol som si ako premýšľa.

,,Takže...keby som tu nebol..." tu som to sekol.

,,Žiadne také ,,keby si tu nebol,,. Ty tu si a patríš sem. Nikam nepôjdeš." pozeral som mu pri tom do očí.

,,Mal by si s otcom dobrý vzťah."

,,Na tom nezáleží. Sám si povedal, že predtým som s ním bol na nože, nie? Ako vieš, že by to nebolo teraz inak? Spomenul by som si a šiel od neho preč. Znova by som ostal sám. Teraz mám istotu, že ak si spomeniem na minulosť bude tu niekto koho chcem mať pri sebe. Nemienim sa ťa vzdať...znova. Tentoraz mi neujdeš."

,,Ako...Spomenul si si?"

,,Nie tak úplne. Povedali mi to doktori a taký jeden chlap, ktorého meno som si nezapamätal." zasmial som sa. ,,Jasné? Nikam. Ťa. Nepustím." zdôraznil som každé jedno slovo. Objal ma okolo krku.

,,Už nebudem utekať. Vtedy...vyľakal som sa a...."

,,To nič." hladil som ho po chrbáte a zašiel som aj nižšie. Začal spokojne priasť. ,,Kde sme to skončili?" začal som s úsmevom.

,,Ja som unavený."

,,Ešte povedz, že ťa bolí hlava." zasmial som sa. ,,Dobre. Zajtra si to vypiješ." uvedomil som si ako to vyznelo a rýchlo som dodal. ,,Neublížim ti. Myslel som to tak, že sa ti to bude určite páčiť." hlavne po tej prvej skúsenosti.

,,Haru?"

,,Áno?"

,,Môžem mať bábo?" zabehol mi kyslík. Bábo? On?

,,Nemyslím si." bolo jediné čo som dokázal zo seba vydolovať.

,,Prečo, nie?" toto je naozaj divná téma.

,,Pretože si chlapec." môžu mať Neko chlapci deti? Mal by som si to nájsť na internete.

,,Takže chlapci nemôžu mať deti?"

,,Nie, nemôžu."

,,Prečo, nie?"

,,Ty by si chcel mať bábo?"

,,Ty nie?" ja? Nooo...myšlienka je to naozaj pekná, ale....ja som gay. Jedine adoptovať.

,,Určite. Raz. Ale musel by som si ho adoptovať."

,,Nechceš vlastné?"

,,Áno, ale ja som gay ako si si mohol všimnúť." usmial som sa. ,,No..keďže, ako vieš chlapci nemôžu mať deti..ja nebudem mať vlastné dieťa." neviem či to pochopil, ale môžem povedať, že asi ani nie. Jeho výraz strojí za to. Máte niekto foťák?

,,A ani chlapci ako ja nemôžu mať deti?"

,,O tom som nepočul."

,,A keby som mohol?"

,,Páči aj nepáči sa mi smer kam sa táto téma dostáva." pravdivo som dodal. Chcem mať deti. Akože vlastné, ale nejde to. A keby náhodou aj mohol....mohlo by to byť nebezpečné pre jeho život.