Spojila nás nenávisť

NEHODA....?

Haru

Keď vyšiel zo sprchy šiel som ja. Uložil som ho do postele. Vyzliekol som sa a vliezol do sprchy. Zapol som vodu a skoro som dostal infarkt. Prečo je tá voda studená!? Prepol som ju na teplú a rýchlo sa osprchoval. Vyšiel som zo sprchy. Vletel som do izby s cieľom sa ho spýtať, prečo sa sprchoval studenou vodou, ale už spal.

,,Nechám to na zajtra." povedal som si pre seba a šiel si ľahnúť na gauč. Nechcem aby sa ma zľakol. Nedalo sa mi spať, tak som si zapol telku. Dávali tam len správy. Vraj z uličky ušlo to strašidlo. Nehovorte. Keby sa ľudia dozvedeli, že ho mám v dome asi by ma nazývali satanista. On je vlastne len Neko. Neviem ani jeho meno. Ak žil celý čas na ulici....má vôbec meno? Zajtra sa ho to spýtam. Ani neviem ako ale zaspal som. Pred ránom ma zobudil pohyb na gauči.

,,Čo...."pretrel som si oči a zbadal ho. Rozsvietil som lampu, ktorá stojí pri gauči. ,,Prečo ešte nespíš? Je ešte skoro."

,,Ja........bola mi zima." povedal a vošiel ku mne pod deku. Začal vrnieť. Chvíľu som to ešte nechal pretĺkať v mojej hlave.

,,Už je ti lepšie?"

,,Áno." zhasol som a spravil si pohodlie. Pritúlil sa ešte bližšie. Bolo mi trápne. Spokojne oddychoval a ja som zaspal chvíľu po ňom.

,,Spíš?"

,,Teraz už nie."

,,N..n..nechcel s..som." povedal a niekam ušiel.

,,Kam si ušiel?" v kúpeľni nebol. Kuchyňa...nič. Izba.....,,Kocúrik, si tu?"

,,Nechcel som ťa znova zobudiť."

,,To nič. Vylez lebo ochorieš." konečne vyliezol. Ostal stáť na mieste so sklopenými ušami. ,,Poď si znova ľahnúť. Musíš byť unavený." prikývol.

,,Budeš tu aj ty?"

,,Ak chceš." zajtra si budem musieť hľadať prácu. Znova.

,,Ako sa voláš?"

,,Hmm?"

,,Neviem tvoje meno. Nepredstavil si sa mi."

,,Aha. Volám sa Haru Shimizuki. Ty máš meno?"

,,Nemám meno. Obvykle ma volali syn diabla, odpad a pri sexe ma volali....šľapka a tak."

,,Môžem ti vymyslieť meno?"

,,To nemusíš."

,,Ale ja chcem. Nebudem ťa predsa oslovovať tak hnusne. Hmmm......Čo takto Ren alebo René?"

,,René.........To sa mi páči. Normálne meno."

,,Tak dobre. Budeš sa volať René Shimizuki."

,,Shimizuki? To je, ale tvoje priezvisko."

,,Ja viem." je to možno trochu divné, ale to nevadí. ,,Zajtra ti pôjdeme vybaviť papiere a doklady. Musíme ti aj kúpiť nejaké oblečenie. Nemôžeš stále nosiť moje veci."

,,Prečo? Mne sa tvoje veci páčia. Pekne voňajú." začervenal som sa.

,,Moje veci sú ti veľké a nemám moc malých vecí na teba."

,,Aha. Lenže to znamená, že pôjdeme do mesta...medzi ľudí. Budú sa mi smiať a aj tebe."

,,Cez deň býva celkom chladno. Dám ti čiapku. A chvost skryjeme pod bundu. Dobre?"

,,Dobre."

,,Teraz, ale spať." pritúlil sa a spokojne oddychoval. Zaspal som. Zobudil som sa skôr než on. Bolo niečo po siedmej. Musím spraviť raňajky. Počul som nejaké kroky.

,,Dobré ráno."

,,Dobré."

,,Ako si sa vyspal?"

,,Ušiel mi radiátor." radiátor?

,,Ja mám byť ten radiátor?"

,,Áno."

,,Tak prepáč. Raňajky už budú. Máš rád miešané vajíčka a toast?"

,,Neviem,že by som to nemal rád." len som sa zasmial a dal to na dva taniere. Znova sa mi motal okolo nôh. ,,Nemusíš to robiť."Sadol som si na stoličku. Skoro som to ani nestihol a René mi sedel na nohách.

,,Čo to robíš?"

,, Sedím. Vadíti to?"

,,Nie."pustili sme sa do jedla. ,,Ak chceš, tak sa osprchuj a môžeme vyraziť."

,,Nepotrebujem sa osprchovať."

,,Dobre. Obliecť a ideme." prikývol. Oblečený a nachystaný sme vyšli von. ,,Môžeme?"

,,Dobre."

,,Ide sa do mesta." kráčali sme po hlavnej ulici. Neunikli mi divné pohľady ľudí.

,,Si prekliaty!" skríkla nejaká šialená ženská s krížom. René sa zľakol a utiekol. ,,Diabol prišiel pod tvoju strechu a drží sa ťa!"

,,Jediný diabol ste tu vy. Praštená ženská!" bežal som smerom, ktorým si to plul René.

,,René? Si tu?" neodpovedal. Chcel som sa pozrieť inde, ale počul som výstrel. Pozrel som sa a videl siluetu muža, ktorý okamžite bežal preč. Cítil som niečo stekajúc po mojej ruke. Vyšiel som z uličky a tam stála tá babka a niečo kričala. Otočila sa na mňa.

,,Vidíte? Ste prekliaty a toto je trest za spiknutie sa s diablom!" ,,ty vole, čo tak zavolať sanitku ty.......usušené hrozno!" Toto som jej chcel vykričať do jej škrapľavého ksichtu, ale pocítil som neuveriteľnú únavu a rozložil som sa na chodníku. Potom tma. Nikde nič.

Neviem...či v tom mám pokračovať.....pre mňa je to celkom....dobre? No chcela by som poprosiť o váš názor...nech je to aj kritika.....vlastne TÁ by mi celkom pomohla si uvedomiť moje chyby...Ďakujkam❤❤