Spojila nás nenávisť

Dotyk

René

Díval som sa do jeho očí. Nemohol som pohnúť rukami a bál som sa. Naozaj som sa bál. Nemal som ho budiť. Iba blbec si pomýli tlkot srdca so zlodejmi. Ležal som a nechal Harua robiť čo chce. Zaslúžil som si to. Aj tak som nedokázal zastaviť svoje slzy. Jemne mi ich zotrel.

,,Neboj sa. Neublížil by som ti." povedal a rozviazal mi ruky. Žartoval som." nechápavo som sa pozrel jeho smerom. Nechce ma potrestať?

,,V-vážne?"

,,Vážne." objal ma. ,,Nechcel som ťa vystrašiť. Prepáč." objal som ho naspäť. Ležali sme v objatí a ja som už pokojne dýchal. Nechcel mi ublížiť. Objal som ho pevnejšie. ,,R-ren? Ja....nemôžem dýchať." stále som ho pevne držal.

,,Nevadí." trochu som povolil stisk a začal som priasť. ,,Haru?"

,,Áno?"

,,Prečo ti srdce bije tak rýchlo?" nič nepovedal. ,,Haru?"

,,Pretože som s tebou."

,,So mnou? Rozčuľujem ťa?" pri mojom starom pánovi, keď som ho naštval povedal, že mu zo mňa pukne srdce. Vždy mu rýchlo bilo.

,,Nie. Nerozčuľuješ." ja to nechápem! Povzdychol som si a viac sa natisol na jeho telo. ,,Mám ťa rád."

,,Aj ja teba." hladil ma po hlave, po chrbáte a po.... ,,H-haru? K-kde máš r-ruku?"

,,Ups. Prepáč." znova ju položil na moje vlasy a hladil ma. Zasmial sa.

,,Čo je vtipné?"

,,Že ti po tom všetkom vadí pohladenie po zadku." naschvál mi ho stisol.

,,Po tom všetkom?"

,,Nespomínaš si prečo ťa bolel zadok?" pri tej spomienke som sa začervenal.

,,P-pamätám." zašeptal som.

,,Tak prečo ti to vadí teraz?"

,,Nepovedal som, že mi to vadí.....len si ma prekvapil." bol som červený snáď všade.

,,Aha, takže...." posúval ruku stále nižšie. ,,Ti to nevadí?" už ju mal na mojom zadku. Začal ma hladiť a ja som z nejakého dôvodu začal priasť. ,,Niekomu sa to páči."

,,Haru?"

,,Hmm?"

,,Pôjdeme kúpiť nejaké oblečenie?"

,,Samozrejme."

,,Kedy?"

,,Noooo.....čo zajtra ráno? Rovno pôjdem kúpiť aj potraviny." súhlasne rom prikývol. Dal mi božtek na nos. Usmial som sa.

,,Koľko je hodín?" spýtal som sa. Haru sa pozrel na hodiny.

,,Sú len 4 hodiny ráno." povzdychol si.

,,Nechcel som ťa zobudiť. Kvôli takej blbosti."

,,Bola to hlúposť, ale keby to bol ozajstný zlodej aspoň by sme o nič neprišli." usmial sa na mňa. On vždy vidí v zlých veciach niečo dobré. Okrem ľudí. Pritúlil som sa k nemu. Už od prvého stretnutia som sa chcel dotknúť jeho svalov na bruchu. Nebude mu to vadiť? Za skúšku nič nedám. Pomaly som posúval ruku pod jeho tričko. Už som sa skoro dotkol jeho brucha.

,,Ren? Čo to robíš?"

,,J-j-ja...." nevedel som čo povedať. ,,Prepáč. Už to nespravím." sklopil som ušká. Obtočil som ručičky okolo jeho trupu.

,,Mne to nevadí. Chcem len vedieť prečo si to chcel spraviť."

,,Pretože som sa chcel dotknúť tvojich...svalov na bruchu." zachechtal sa. ,,Nesmej sa." nafúkol som tváričky. Dal si dole tričko.

,,Tak do toho." pozrel som sa mu do očí. To myslí vážne? Z jeho očí som preskakoval na jeho svaly. Pomaly som priložil ruku na jeho hruď a šiel som stále nižšie. Bože! Pôjdem do pekla. Haru sa len usmieval. Ani som si neuvedomil ako nízko mám ruku. Začal ma hladiť po hlave. ,,Spokojný?" spýtal sa po chvíli. Prikývol som. ,,Dobre. Teraz ja." počkať. Čože?! Povalil ma pod seba.

,,Haru? Som unavený."

,,Zrazu? Ja som ti dovolil sa ma dotýkať. Je rada na tebe." neznášam keď má pravdu. Rezignovane som ležal na posteli nechal ho robiť čo len chce.

,,Len dotýkať. Nič viac."

,,Nič viac." pobozkal ma. Rukou mi behal pod tričkom. Jedným rýchlim ťahom mi ho vyzliekol. Občas mi prešiel po bradavkách a to bralo následky. Moje tiche vzdychy. On sa usmieva? Prechádzal mi rukou po bokoch až na....zadok. Čo s tým má? Nechal som to tak.

,,Vravel som nič viac."

,,Veď sa ťa len dotýkam." sakra. Vyzliekol mi aj nohavice do pyžama. Hral sa mi s chvostíkom a ušami. Najcitlivejšie body na mojom tele. Nekontrolovateľne som priadol a vzdychal. Občas som a zakňučal. Príjemné. Nemusím ani hádať, že mám celý krk od ,,znamienok lásky,,. To nezakryjem. Všetko šlo podľa pravidiel. Hovorí sa, že pravidlá sú na to aby sa porušovali. Haru to očividne využil.

,,H-haru?"

,,Áno?" pozrel sa mi do očí.

,,Povedali sme si, že len dotyky." nahol sa ku mne.

,,To je za to vo vlaku." vo vlaku? Čo som spravil?

,,Čo sa stalo vo vlaku?"

,,Keď si spal. Mrvil si sa."

,,A-ale to bolo zo s-spánku."

,,No a? Stále to bolo tvoje telo. Stále si to bol ty." povedal, usmial sa a už sa znova venoval ústami mojim bradavkám a rukami šmatlal kde nemal. Už mal vo mne skoro jeden prst, ale niekto zazvonil. Vydýchol som prebytočný vzduch. ,,Kto to sakra vyrušuje? Kúpil som tento dom, aby nás nikto nerušil." s nadávkami šiel k dverám. Oblečený. Tiež som sa obliekol a šiel za ním. Bol som na schodoch. Nakukol som a asi som ml ostať hore. Bol tam Haruov otec. Prišiel som až k Haruovi a objal ho.

,,Ahoj Ren."

,,Dobrý deň." slušnosť káže odzdraviť. O niečom sa tam rozprávali a ja som šiel robiť čaj. Prešlo niekoľko sekúnd a počul som ranu. Niečo spadlo. Po príchode do obývačky som zistil, že nespadlo niečo, ale niekto. Díval som sa na Harua ako stojí nad jeho otcom.

,,Ešte raz povieš na jeho adresu niečo také....a neručím za seba!" čo sa stalo?

,,Haru? Čo sa stalo?"

,,Otec je na odchode."

,,Stále si za tým stojím. Potom za mnou nechoď s plačom, že nemáš kde skloniť hlavu." ja to nechápem. Veď máme tento dom. Musím to z Harua dostať.

Máme tu ďalšiu kapču...💞