Spojila nás nenávisť

(NE) ŠŤASTNÝ KONIEC č. 3

Ráno sa zobudil skôr ako jeho pán. Chcel byť poslušný kocúrik, tak šiel pripraviť raňajky. Zišiel do kuchyne, kde sa rozhodol pre lievance. Keď ich spravil, tak sa na schodoch objavil jeho pán.

,,Dobré ráno, pane." slušne sa pozdravil.

,,Dobré." odpovedal svojmu miláčikovi a posadil sa za stôl. Okamžite sa pustil do jedla. ,,Včera tu bol pán, ktorý mi ťa dohodil a priviedol sem." z ničoho nič začal rozhovor.

,,V-vážne?" zakoktal sa Ren. Vlastne bol vystrašený. Začal sa trochu klepať.

,,Chcel po mne niečo." Ren zamrzol v pohybe. Skoro mu vypadol sklený tanier. ,,Vraj sa tvoj starý pán snaží, aby ťa získal späť, a že od toho nie je ďaleko." Ren nevedel, či má byť rád alebo plakať. ,,Chcel by si sa k nemu vrátiť?" spýtal sa, ale Ren nevedel odpovedať. Samozrejme, že chcel, ale vedel, že toto je len skúška. Keď neviete odpovedať, najlepšie je mlčať. Ren bol ticho a pozeral na svoje ruky ponorené do vody. Nevedel čo povedať. Nechcel pána naštvať. Zatiaľ bol vždy poslušný, takže nikdy nedostal trest.

Haru sedel v lietadle smer Nemecko. Tešil sa. Konečne dostane svojho kocúrika s pazúrov nejakého úchyláka. Lietadlo pristálo a na letisku ho čakal jeden chlapík, ktorý mu má dať tie papiere. Podal mu papiere, ktoré mal len podpísať. Podpísal ich a on mu predal tie dôležité papiere, ktoré mu zaručia návrat jeho mačiatka. Poďakoval a díval sa na spiatočný let.

Ren sedel v záhrade a díval sa na krásne zelenú trávu, na ktorú si následne ľahol a pozeral nebo. Bolo krásne poobedie, na ktoré sa teší, pretože je kľudné. Pán je v práci a jediná starosť je tá, že sa vráti so zlou náladou. Stalo sa to len raz a tri dni si nemohol sadnúť. Keď si na to spomenie je mu zle.

Pán sedel vo svojej kancelárií a čakal na čas návratu domov. V hlave mu kolovali myšlienky ohľadom tej dohody. On vlastne nechcel o kocúrika prísť, pretože je naozaj poslušný a vie sa chovať. Nevzdá sa ho a rozhodne ho nezabije. Z premýšľania ho vyrušilo klopanie.

,,Ďalej." ozval sa. Dvere sa otvorili a v nich stál René. ,,Deje sa niečo?"

,,Priniesol som vám večeru." pípol Ren a položil tanier na jeho pracovný stôl, tak aby pánovi nezavadzal a neznehodnotil dôležité dokumenty.

,,Ďakujem." povedal pán. Ren sa poklonil a odišiel.

Vošiel do svojej izby a vzal si knihu, ktorú toľko miluje. Pán vyzeral, že na niečom dôležitom pracuje. Prezerá si vhodných náhradníkov? Nechce umrieť, preto mu doniesol večeru do pracovne. Chcel ukázať, že je najlepší. Premýšľal čo asi teraz robí Haru.

Haru sa vrátil domov. Vzal mobil a zavolal otcovi, aby mu zistil, do ktorého útulku Rena zorali. Dohodli sa, že k nemu príde.

,,Otec. Do ktorého útulka Rena odviedli. Získal som tie papiere, takže si idem pre neho." povedal Haru rozhodne.

,,Naozaj? To je úžasné."

,,Kde je ten útulok?"

,,Na konci mesta, ale Haru..oni ti nemusia povedať kto si ho odviedol."

,,Mám papiere o vlastníctve, ak mi to nepovie pôjdem na políciu."

Viem, že som hovorila, že má byť už posledná časť, ale rozdelila som to na dve...takže tá ďalšia už bude určite posledná...