Spojila nás nenávisť

(NE) ŠŤASTNÝ KONIEC č. 1

Zatiaľ čo Haru surfuje po internete a hľadá riešenie situácie, Ren sa krčí vo svojej klietke a čaká čo príde. Okolo jeho klietky chodia ľudia, ale nevšímajú si ho. Všimol si nad sebou tabuľku, ale nevidí čo je tam napísané.

,,Ahoj." ozvalo sa oproti Renovej klietky.

,,Ahoj." neisto odpovedal.

,,Ja som Filip a ty?"

,,Ja som Ren."

,,Aj teba chytili?" spýtal sa, ale Ren len smutne pokrútil hlavou.

,,Odviedli ma od pána. Neviem čo mám robiť." povedal plačlivo a skrútil sa do kĺbka. Tak moc sa bál, že Haru nič nevymyslí a predajú ho ako tovar. Bude musieť robiť posteľnú dámu nejakému starému zbohatlíkovi Triasol sa a modlil, aby ho čo najskôr pustili a mohol Harua objať a povedať mu, že ho miluje a v živote sa ho nepustiť.

,,Neboj sa. Tvoj pán si pre teba príde."

,,Ja viem, ale bojím sa, že neskoro."

Keby len vedel akú má pravdu. Ubehli už tri dni a Haru sa neukázal. Ren si myslel, že sa na neho vykašľal. Každý deň plakal a Filip ho utešoval, no už ani on tomu neveril.

,,Myslíš, že sa na mňa vykašlal?"

,,Podľa toho čo si mi o ňom povedal, tak nie, ale bojím sa, že sa vyskytol nejaký problém a nevie ho vyriešiť."

,,Žeby sa zastavil na mŕtvom bode?" spýtal sa Ren a Filip prikývol. Na chvíľu sa vrátila nádej do jeho žíl.

,,Je to určite on?" spýtal sa nejaký hlas za dverami.

,,Určite." otvorili sa dvere a všetky Neká sa schovali do kúta svojej klietky. Zastavili sa pri Renovej a Filipovej klietke. Otvorili Filipovi klietku. Začal plakať a zmietať sa, ale silné ruky toho chlapa ho udržali.

,,Pekný." pritakával postarší pán. ,,Beriem ho." povedal a Filip začal kričať a prosiť o pomoc. Ren, tak moc chcel, ale nemohol. On sám je tu väznený. Pozeral sa ako mu odvádzajú kamaráta. Počul jeho krik, ktorý ustal. Rozleteli sa dvere a v nich stál Filip. Bežal k Renovej klietke a otvoril ju.

,,Bež za svojim pánom a zachráň ma."

,,Sľubujem." povedala bežal preč. Vošiel do nejakej kancelárie a otvoril okno. ,,To je vysoko." zanadával si, ale keď počul kroky, stúpol si na parapetu a skočil. Doskočil na všetky štyri. Usmial sa a bežal. Počul za sebou štekot, tak sa rozbehol nevedno kam. Bežal celú dobu a jeho pľúca sa sťahovali. Nohy vypovedali službu a on sa zvalil do trávy. Počkať. Tráva? Kde to sakra je? Poobzeral sa okolo seba a nedokázal určiť svoju polohu. Začal hlasno kňučať a plakať. Musí nájsť Harua a nie sa strácať. Postavil sa na vratké nohy a pomaly preskúmaval lúku, na ktorej nikdy nebol.

,,Bežal tadiaľto?"

,,Psy tu zachytili jeho pach." počul hlasy, a aj keď nevládal rozbehol sa do lesa. Prešiel cez potôčik, ktorý ako tak zmyl jeho pach. To by malo spomaliť ich psov. Prišiel k nejakému veľkému stromu. Vyšplhal dosť vysoko. Sadol si na hrubý konár. Bola mu neskutočná zima, ale musel to vydržať. Zavrel oči a snažil sa zaspať, ale jeho prázdny žalúdok mal iný názor. Zliezol o stromu. Neprešiel ani krok a bol v sieťke.

,,Máme ťa!" zvrieskol ten chlap, ktorý ho odviedol aj predtým. Ren začal kričať, ale nikde nebolo živej duše. Bolo neskoro, určite všetci spia. Nechal sa odvliecť do auta. S pocitom, že Filipa sklamal, zaspal. Prebral sa ako ho niekto hádže do klietky. ,,Pekný pokus. Ešte zistiť ako si sa dostal von. Vieš." čupol si, aby na neho videl. ,,Keby sme ťa nenašli, tak by bol niekto moc sklamaný." Ren si myslel, že hovorí o Haruovi. ,,Tak buď dobrý chlapček a zajtra si pre teba príde pán." Ren bol šťastný. Príde si po neho. Zajtra. S úsmevom si ľahol a zaspal. Mal ľahký spánok, ale aj tak mal pocit, že sa niečo pokazí. Nemohlo to byť až tak jednoduché. Určite za tým niečo je.

,,Vstávaj!" zakričal niekto pri Renovej klietke. Ren otvoril oči, aby videl na osobu, ktorá ho budí. Spomenul si čo mu ráno vraveli a okamžite bol na nohách. ,,Páči sa mi tvoje nadšenie." nechápavo naklonil hlavu na stranu. Otvorili sa dvierka a Ren dostal obojok. Viedol ho uličkami. Otváral jedny dvere za druhými a Ren sa stratil. Bol dezorientovaný.

Muži stáli v priestrannej miestnosti a čakali na poklad, ktorý mal prísť. Otvorili sa dvere a v nich stál chlap a malý Neko. René. Chlapi boli nadšený, ale to sa nedalo povedať o malom Nekovi.

,,Pohni." povedal jeden chlap a potiahol ho za obojok, na ktorom bolo vodítko. Ren spadol na kolená. Zodvihol pohľad a hľadal Harua, ale nikde ho nevidel. Prepadla ho panika.

Takže....konečne som tu....neumrela som....konečne som sa rozhodla ako to skončí...toto je jedna z 3 posledných kapitol.....uvidíme ako to skončí...budú kratšie, ale to zvládnete...ja vám verím

Vaša Anami-chan17