Spojila nás nenávisť

Moja nová maska

René

Mal som naozaj divný pocit. Teraz sedím znova na gauči a premýšľam nad tým čo som počul. Ako mohli? Sedel som a premýšľal nad útekom, ale sľúbil som to. Mohli by potom Haruovi ublížiť. Prišiel Alan a ja som si ho nevšímal.

,,Prepáč. Potrebovali len niečo.....riešiť." zahmkal som a ďalej neriešim. ,,Ideme....niečo pozerať? Hrať?"

,,Prepáč...musím niekam ísť." zdvihol som sa a odišiel som. Nechcem byť v jednej miestnosti s ním. Stále dookola som viac a viac presvedčený o tom, že sú ľudia príšerný. Možno sa mi nesmial za to, že som príšera, a ani sa ma nebál, ale za to mi klamal. Snažil sa mi dostať pod kožu, aby si zachránil krk. Vyšiel som von a nadýchol som sa čerstvého vzduchu. Vyrušil ma nejaký chraplák pri mojom uchu. Prudko som sa otočil a zamračil som sa.

,,Povedal som, že nemám náladu."

,,Nie. Povedal si, že niekam ideš."

,,Veď som šiel. Sem." pozrel som sa mu do očí a videl som tam....smútok. ,,Deje sa niečo?"

,,Konečne som mal pocit, že mám kamaráta, ale...asi som ťa niečim odradil. Ako vždy." hovoril to, tak ublížene, že som mal pocit ochabnutého tela. Sakra! Prečo chce aby som sa cítil zle? Je to trest za moju úžasnú radu?

,,Nie. Pozri. Ja teraz prechádzam naozaj krušnými chvíľami a nechcem ťa do toho zaťahovať. Sám máš problémy. Budeme kamaráti, ale daj mi čas si zrovnať všetko na kôpku aby som to postupne bral a riešil. V hlave mám hotové smetisko a neviem čo skôr. Bojím sa o Harua. Mam divný pocit, že sa mu niečo stalo, ale zaprisahal som sa, že ho nechám na pokoj." povedal som mu a on na mňa mlčky hľadel. ,,Dobre?" pozrel som sa naňho a on s úsmevom prikývol.

,,Dobre, ale....nemal by si to v sebe dusiť a všetko robiť sám. Vtedy si mi poradil a dopadlo to....ako to dopadlo. Viem jednu vec: Nikdy ťa nebudem počúvať, obzvlášť tvoje rady do života. Teraz si nechaj poradiť ty odo mňa a daj mi na chrbát nejaké tvoje problémy. Vo dvojici do ide lepšie. Nemusíš byť osamelý vlk."povedal a ja som sa uškrnul.

,,Vážim si tvojej pomoci, ale vyrastal som vo svete kde bolo: Buď zabiješ alebo budeš zabitý. Prestal som veriť ľuďom a bol som spokojný. Potom prišiel Haru a úplne sa mi vkradol pod kožu a kvôli nemu som teraz tu a stal som sa psychológom na vzťahy. „

,,Mal si hrozný život, ale ja by som ti neublížil. Ochránim ťa. A čo sa týka tvojej psychológie, tak si sa moc nevytiahol."

,,Si si vedomí, že som starší?"

,,Ja mám 18." lapal som po dychu. 18? On? Veď vyzerá ledva na 14.

,,18? To naozaj? Robíš si so mňa pršťouchlata?"

,,Čo? Počkaj....koľko máš?"

,,16."začal sa smiať. ,,prečo sa smeješ?

,,Ja.." nemohol mi odpovedať. Nafúkol som tváričky a zložil ruky na hrudi.

,,To....nie je vtipné. Naozaj som si myslel, že ti je tak 14." začal sa znova smiať. ,,Chováš sa ako dieťa." konečne sa upokojil.

,,Takže som starší, hej?"

,,No...moc si, ale nemysli." usmial som sa. ,,Chceš teda niečo robiť?"zaiskrilo sa mu v očiach.

,,Čo také?"

,,Neviem. Čo ten film?"

,,Máš rád horory?"

,,Trochu."