Medzi Svetmi

1

Eleri otvorila oči. Stála na Šikmej veži a pozorovala okolie Pisy. To ticho sa jej nepáčilo. Znovu ich zavrela a sústredila sa na ostatné zmysly.

Nič.

„Ja si ťa nájdem," zašepkala potichu. „Neprešla som celú Európu, aby som to len tak nechala."

Vzniesla sa do vzduchu a pozrela na mesto z vyššej perspektívy. Stále nič. Zamračila sa. „Čo si zač, že mi tak dlho unikáš?" Už dávno sa jej nestalo, že by musela nejakú bytosť naháňať viac než dva dni. „Veď ja si ťa nájdem," prisľúbila znovu neznámej bytosti a odmiestnila sa späť k sebe domov. Pozrela na svoje spiace telo a keď sa uistila, že je v poriadku, prešla cez steny a ocitla sa na tichej ulici mesta, kam sa len pred polrokom presťahovali aj s mamou. Vzniesla sa na najvyššiu budovu a skontrolovala ho.

Pokoj.

S úsmevom sa pochválila za dobre odvedenú prácu.

Dopriala si trochu voľna a posledné hodiny do zobudenia strávila leňošením na Havaji, kde bol deň.

Len čo jej zazvonil budík, prebudila sa vo svojej posteli, presne v tej istej polohe ako zaspávala. Oddýchnutá a čerstvá.

Na dvere sa ozvalo ľahké klopanie. „Eleri, už si hore?" kontroloval ju jej nevlastný otec Owen, na ktorého si ešte len zvykala.

„Áno, obliekam sa."

„Dáš si raňajky?"

„Ak budeš taký dobrý..."

Za dverami sa ozval smiech. „Máš pätnásť minút."

Eleri sa rýchlo nasúkala do džínsov a čierneho trička, vbehla do kúpeľne a o päť minút už z nej vychádzala upravená, medené vlasy stiahnuté do gumičky, šedomodré oči obtiahnuté čiernou linkou a mihalnice zvýraznené špirálou. V šestnástich rokoch mala vyšportovanú, vysokú postavu so zaoblenými ženskými krivkami na správnych miestach. Pokožka bola len o niekoľko odtieňov tmavšia, než je u Európanov zvykom.

Početné jazvy dômyselne ukrývala pod oblečením spolu s ochrannými tetovaniami. Vždy tŕpla, kedy jej na ne príde mama a zavrie ju na doživotie do izby.

Chystala sa ísť na raňajky, keď sa v izbe zvíril biely prach a na koberci pred ňou sa zjavil neobvyklý, priesvitný, éterický tvor. Vyzeral ako prerastený králik na dvoch labkách namiesto na štyroch. Oprašoval si kožuštek a modrými očami zazeral na Eleri.

„No konečne! Kde si bola?" vydýchlo si dievča.

Králik ju spražil pohľadom. „Trmácala som sa po svete a hľadala nášho démona, kým ty si si hovela na pláži! Pobila som sa s pár tvormi a potom som musela utekať pred tvojou prácou, ktorá je hádaj kde – v Pise!"

Eleri sa zamračila. „To nie je možné, bola som tam. Našla by som ho."

Králik si odfrkol. „Nuž, budeš tam musieť zájsť znova. Ja sa k Taliansku nepriblížim! Nie som samovrah."

Eleri ju pohladila po ušatej hlave. „Oddýchni si Ruby, odviedla si dobrú prácu. Idem do školy."

„Pokús sa nepobiť," popriala jej Ruby.

„Pokúsim."

V kuchyni už rozvoniavali toasty a Owen nalieval do dvoch pohárov džúsy. „Dobré ránko. Ako je na tom ruka?"

Mykla plecami. „Už v poriadku." Pred pár týždňami sa zranila pri love na démona a Owen, jediný, ktorý poznal jej tajomstvo, ju ošetroval. Je doktorom v miestnej nemocnici a podarilo sa mu utajiť všetko pred mamou.