Medzi Svetmi

33

Domov sa vrátila zničená, s túžbou hodiť sa do postele a nevstať ani telom, ani duchom. Potebovala byť na pár hodín mimo, doslova mimo, nie riešiť problémy iného sveta.

Až do nasledujúceho pondelka odmietla čokoľvek robiť, dokonca sa ani neučila. Zvládla akurát poslať Ruby za ostatnými, aby im povedala, že sa stretnú v pondelok, vo fyzickom svete, v hoteli.

Owenovi sa nenápadne, a Eleri vážne nechcela vedieť ako, podarilo odobrať Grace vzorku DNA a poslať ju na analýzu. Teraz tŕpol, či jej bude alebo nebude musieť vyzradiť svoje tajomstvo. Radšej mu nepripomínala, že tým prezradí aj ju. A to ešte stále nevedel, čo sa v astrále skutočne deje. Krajiny, dokonca celé kontinenty, padali jedna za druhou. Objavovali sa výpadky prúdu, straty energie, elektrárne boli plné démonov. A Damianos nikde. Smrtku sa ani nenamáhala hľadať. A najhoršie je, že čoskoro budú ohrozené aj francúzske hranice.

V pondelok sa necítila o nič lepšie. Aby toho nebolo dosť, pri skrinke ju čakal Derick. Nemohla sa mu viac vyhýbať, ale ešte nebola pripravená oznámiť mu niečo ako To vieš, v minulom živote sme boli pár a ty si mi sľúbil, že si ma nájdeš, teda tesne predtým, než nás oboch zabil Damianos.

Nasadila neutrálny výraz a otvorila skrinku. Čakala, čo povie.

„Eleri, čo sa deje?" opýtal sa narovinu. „Prečo sa mi vyhýbaš?" Odmietal si to priznať, ale trápil sa. Nechápal jej stav. Nenávisť by nechal tak, aj hnev. Ale ona sa už nehnevala. Bola len... chladná. Ako ľad. A to mu robilo starosti.

Vzdychla. V ruke zvierala učebnicu. „Pretože ty si jedna z troch bytostí, ktoré poznajú odpoveď," povedala mu pravdu.

„No a? To ťa tak rozrušilo?"

Pokrútila hlavou, pohľadom skúmajúc topánky, akoby boli tou najzaujímavejšou vecou na svete. „Nie. Ibaže..."

„Ibaže čo? No tak, El, pozri sa na mňa!" Jemne sa dotkol jej pleca.

Neurobila to. Nemohla mu pozrieť do očí, keď vedela, komu patria. V mysli jej zneli tie slová ...postavím sa aj Stvoriteľovi, aby som ťa našiel. Zbohom, láska. „Bol si tam. Bol si pri mne, keď som bojovala s Damianom," dostala zo seba previnilo.

To ho na chvíľu ohromilo. „Ako si môžeš byť taká istá? Videla si ma?"

Zasmiala sa. „Bol si iný. Ver mi, keby si nepoznal spôsob, ako ho poraziť, nikdy by mi nenapadlo, že si to ty."

„Takže my dvaja sme už proti nemu raz stáli? A prehrali sme?" domáhal sa odpovede. Stále mu nešlo do hlavy, prečo je tak vydesená.

„Tak nejako," odpovedala neurčito.

„A preto sme tu? Aby sme ho dorazili?" triafal naslepo.

„Nie. Ja som tu, lebo som s Univerzom uzavrela dohodu. Budem sa inkarnovať, kým ho neporazím."

„A ja? Aj ja som s ním uzavrel dohodu?" Sakra, asi si doma bude musieť sadnúť a pri meditácii sa pokúsiť spomenúť si na minulý život.

Pomaly zdvihla pohľad. „Nie, ty si žiadnu dohodu neuzavrel. Ty si... tu nemal byť."

Nadvihol obočie. Ak mu konečne nepovie, čo chce počuť, asi sa od nervozity rozletí na kúsky!

Eleri sa do očí tisli slzy. Derick má právo vedieť, prečo tu uviazol s ňou. „Keď sme umierali, niečo si mi sľúbil. A splnil si to." Smrkla dojato.

„Čo? Čo som ti sľúbil?" Takmer ani nedýchal.

Zhlboka sa nadýchla. „Že sa postavíš aj Univerzu, aby si ma našiel. A to si aj urobil. Pomohla nám egregora. Nádej."