Medzi Svetmi

11

Rick si doma vyzliekol premočené oblečenie, uložil sa do postele a o pol hodiny už bol v astrálnej podobe. Prešiel celé mesto, ale po démonoch ani stopy.

„Abdul!" zvolal v myšlienkach. Hneď sa pri ňom zjavila astrálna bytosť podobná ľudskému mužovi. Jeho existencia však bola bledá, neurčitá a neistá. Menil podobu ako chcel. Dnes zvolil tú jednoduchšiu.

„Aj ty si to videl?" opýtal sa ho Abdul. Mal silný prízvuk, za čo mohla jeho dlhá existencia v astrále. Naučil sa takmer všetky jazyky sveta.

„Preleteli mi nad hlavou. Sakra, o čo im šlo?" rozhodil rukami.

Abdul mykol plecami. „O nič. Slúžia svojmu pánovi ako bábky. Keby tu bol vír, už by neexistovali."

„Má to byť vyhlásenie vojny?"

Humanoidný démon sa zaškeril. „Rick, na vojnu treba vojakov. Lovci nie sú armáda. Je vás málo a musíte chrániť štáty."

„Ak by sme sa spojili..."

„Ak by ste sa spojili, padne väčšina z vás" skočil mu do reči.

Rick mu odhodlane pozrel do takmer priesvitných očí. „Tak povoláme egregory."

Abdul sa zatackal. „Preskočilo ti?!" divoko gestikuloval rukami. „Sú uväznené a vidíš, akú majú ešte moc. Myslíš, že by ti nezištne pomohli? Aj keby mal svet skončiť, nikdy nedovolím ich vyslobodenie, počuješ?!" rozčúlil sa.

Chlapec vo svojej astrálnej forme naprázdno preglgol. „Inak nezvíťazíme," pípol.

Abdul by mu najradšej vylepil. „Rick, počúvaj ma. Bol som tu v dobách, keď boli egregory voľné. A vieš čo sa dialo? Tiekla krv. Ľudské obety boli na dennom poriadku. Malé deti vytrhli matkám z náručia, aby ich obetovali príšerám, ktoré si ľudia vytvorili. V ich mene sa viedli vojny, boje, genocídy... Jedna egregora má na svedomí miliardy životov. A ďalšie miliardy ničí tým, že v ňu veria. Len veria, Rick. Ak nejakú vypustíme, obnoví svoju moc a to bude záhuba."

Derick ohromene počúval. Veril Abdulovým slovám. „Musia byť aj také, ktoré ovládneme," nádejal sa.

Humanoid sa cynicky zasmial. „A ty, Rick, veril si niekedy v absolútne dobro v jednej osobe?"

Nastalo ticho. Krutá pravda bola vyslovená. Nikto už neverí v absolútne dobro. Ani len malé deti nie. Všetci sú tak zmanipulovaní súčasnosťou, že nedokážu veriť v dobro bez podmienok.

„Prečo zachraňovať takýto svet?" hlesol Rick.

Abdul pozeral na pochmúrne mesto. „Pretože súdiť ho tiež nemôžeme. Vždy je nádej na zlepšenie. A kým žijú ľudia, žije nádej. Jediná správna egregora."

„A kde je?" zvolali s Liamom jednohlasne.

„To nikto nevie. Ešte nebola videná. Len vieme, že tu je. A nie je to pekná predstava?"

Z rozjímania ich vyrušilo Liamovo varovanie. „Vidím Ruby. Lovkyňa je tu."

A naozaj. Na neďalekej budove práve pristála pružná lovkyňa s maskou na tvári. Abdul zavrel oči a jeho éterické telo úplne spriesvitnelo. Rick mohol stále cítiť jeho prítomnosť. Premiestnili sa k lovkyni. Spod čiernej kukly na nich uprela spýtavý pohľad.

„Démoni sú preč," poznamenala nespokojným hlasom. „Chcú, aby sme sa vzdali."

„Ja sa nevzdám," zavrčal Rick neústupne. „A Francúzsko im neprenechám."

Prikývla. „V tom sa zhodneme. Čo teda urobíme?"

„Počkáme. Raz sa musia ukázať. Odchytíme si jedného z nich a vytlčieme z neho odpovede, ktoré potrebujeme."