Medzi Svetmi

25

Eleri sa najskôr zhmotnila pri Ruby, surovo schytila Liama a hodila ho o stenu, vzala králika a premiestnila sa na budovu nad nimi. Odtiaľ uvidela neuveriteľné.

Rick stál na streche pri jednom z ich šéfov, bojoval naraz s piatimi démonmi, vystreľoval lúče čohosi svietiaceho a všade sa leskli zbrane. Nemohla ho tam nechať. Spolčil sa s humanoidmi, áno, ale stále bojoval aj s jej nepriateľom. „Zostaň tu!" prikázala sprievodcovi a privolala si brnenie na hruď a lakte. „Nie, aby ti napadlo volať o pomoc ďalších lovcov!" A premiestnila sa k Rickovi.

Dvoma kratšími mečmi prebodla mohutného trojrukého démona a druhému takmer odsekla jednu zo štyroch hláv. Zohla sa pred chvostom ďalšieho, naslepo sa zahnala mečmi a do čohosi aj trafila. Podľa revu to našťastie nebol Derick. Kým sa snažila skoliť dvojmetrového démona s desiatimi rukami a kopytami namiesto nôh, dostala od chrbta tak silnú ranu, že spadla. Z pľúc jej unikol všetok vzduch a pred očami jej behali hviezdičky. Odkotúľala sa z dosahu útočníka, vrazila mu meč priamo do srdca, nechala ho tam a dúfala, že jej neprasknú ušné bubienky. Hodila druhý meč do chrbta oblude za Rickom. Nestihla si však privolať nové zbrane, pretože ju okamžite zasiahol svetelný lúč. Prešla ňou neuveriteľná bolesť, akoby jej niekto trhal orgány na kusy. Zrevala pod náporom agónie a klesla na kolená.

„Ju nie, ty bastard!" počula kričať Dericka.

Zdvihla zrak. Pred ňou stál jej šéf, teda jeden z nich. A stavila by svojho ducha na to, že Macedónčan. Mal opálenú, takmer detskú tvár a svalnaté telo. Oblečené mal staroveké chrániče a voľnú košeľu odhaľujúcu väčšinu hrude, a bol celý pokreslený rôznymi symbolmi a znakmi. Jeho čierne oči na ňu hľadeli s nekonečným hnevom.

„Odporní lovci," odfrkol si, napodiv, po anglicky. „Vedel som, že vás máme zabiť." Natiahol ruku. Eleri vedela, že ďalší nápor lúčov neprežije. Obranne nadvihla dlaň a prosila Univerzum, aby ju ochránilo.

Nepriateľove lúče narazili na krehký štít. Boli však také silné, že Eleri sa celá otriasla a chrbtom narazila na strechu budovy. Zvyšné lúče jej preleteli nad hlavou. Cítila, že jej existencia je nestála. Keby tu bol vír, už by ju sťahoval k sebe. Prinútila sa vstať. Rick odstránil posledného démona a hnal sa k jej protivníkovi. Ten neváhal, zvrtol sa a odhodil ho na druhú stranu strechy. Eleri dostala šancu na útok. Podarilo sa jej vstať, privolať dýku a bez výčitiek mu ju zabodnúť medzi lopatky.

Nepriateľ sa otočil, zazrel na ňu a rukou jej vošiel do tela. Doslova. Cítila, ako jej v hrudi zovrel srdce, ktoré bilo o tisícky kilometrov ďalej. Zalapala po dychu, neschopná kričať v tej oslepujúcej agónii. Na chvíľu stratila dokonca vedomie, pretože keď sa prebrala, ležala na chladnej zemi a s Macedónčanom bojoval pre zmenu Derick. A aj on prehrával.

Vtedy k nim prikvitol aj jeho známy humanoid, oslobodený z reťazí. „Rick, prestaň!" Vyslal ich smerom akúsi svetelnú guľu. „Prehrávame!" Odtrhol lovca od nepriateľa a ťahal ho preč.

Macedónčan sa na všetkých mračil. Eleri si bola istá, že ich zabije. Nie, zabiť ich nemôže. Čo teda... Oči sa jej rozšírili hrôzou. Podišiel k nej a doslova vysával jej dušu. Slabla a slabla.

„Tak to teda nie!" Humanoid sa medzi nich postavil a vytvoril štít. „Odíď, Damianos!" prehovoril výhražne. „Túto bitku nevyhral nikto z nás!"

Damianos zavrčal a odmiestnil sa. Zvuky boja pokračovali. Elerina forma bledla, triasla sa a priťahovalo ju to k démonom. Ich sila ju sťahovala do ich vnútra, do ničoty, do zabudnutia. Nie, nechcem upadnúť do kómy! Bojovala s tou silou. Ja chcem žiť! Bola taká slabá, že sa už nevedela vrátiť do tela. A aj keby sa jej to podarilo, jej existencia už bola taká nestála, že by z neho jej duša sama unikla.