Medzi Svetmi

39

Eleri hodinu blúdila po Angers, než sa unavene zastavila v nákupnom centre a dala si obed vo fastfoode, ktorý zapila poriadnou dávkou coca-coly. Pribrala pri tom minimálne päť kíl, ale aspoň si upokojila nervy. Zase na ňu útočili spomienky. Nevládala im viac vzdorovať, a tak im dovolila zaujať miesto v jej mysli. Možno príde na to, kde je tá sprostá hrobka a nebude dôvod na Derickovo mučenie. Žiadne súradnice však neprichádzali.

Namiesto toho prišla jej mama.

Eleri vyvalila oči a urýchlene sa ukryla za stĺp. Čo tu robí? Má byť v práci, alebo na malom rozhovore so záchodovou misou. Prípadne s Owenom. Prečo je tak ďaleko od ich domova? Vykukla spoza stĺpa. Grace sa posadila za stôl v náprotivnej reštaurácii a na kohosi čakala. Žeby na Owena? Netvárila sa, že by mala stretávku s milovaným manželom. Bola nervózna. Odrazu spozornela, akoby jej spoločník práve dorazil. Eleri ho spoza stĺpu nemohla vidieť a neodvážila sa vyjsť. Ale čosi pocítila. Jej aura bola zosilnená a zmysly zaostrené na maximum. Áno, cítila inú bytosť a človek to rozhodne nebol. Nezaznamenala spojenie so Zemou, tú malú iskierku života. Namiesto toho cítila energiu podobnú elektrine. Energia... oči sa jej rozšírili hrôzou. Jej mama sa práve stretla s démonom! Podľa množstva energie musel byť naplno vo fyzickom svete a keďže ľudia okolo nekričali hrôzou, mohlo ísť o jediný druh démona.

Naprázdno preglgla.

Humanoid.

Vie jej mama, s kým ma dočinenia? Prečo neujde? Oprela sa o stĺp a uvažovala, čo robiť. Ak je tu vážne humanoid, pocíti ju len čo sa priblíži. A môže dôjsť k bitke. Napadol jej spásonosný nápad. Vybrala z vrecka mobil a jednoducho jej zavolala.

Grace na stoličke nadskočila, keď zaznelo zvonenie, a pozrela na display. Zbledla a zrušila hovor. Eleri jej zavolala ešte raz, s rovnakým výsledkom. Po treťom hovore si Grace vypla mobil a ona v tej chvíli nadávala ako starý opitý pirát. Čo urobím? Nikto jej nepomôže. Owen je v práci, pol hodiny cesty odtiaľto, Oliviero dohliada na Fran a Dericka a lovci s ňou nechcú mať nič spoločné.

Nahmatala nôž za opaskom a pripomínala si, že ho nemôže použiť. Spôsobila by viac škody ako úžitku. Zostávala jej jediná možnosť. So stiahnutým žalúdkom vytočila Derickovo číslo. Hneď jej zdvihol. „Kde sakra si?" vyštekol bez pozdravu, v hlase hnev.

„To je jedno," odpovedala šeptom. „Derick, mám tu jednu vážnu situáciu a potrebujem pomoc," hovorila čo najrýchlejšie.

„Čo sa stalo?"

Pozrela na mamu a zase sa ukryla za stĺp. „Koľko humanoidov sa môže pohybovať po Angers?"

„Prečo?"

„Odpovedz!" Strácala nervy. Grace sa na stoličke mrvila a čosi potichu mrmlala.

„Neviem, premiestňujú sa ako chcú."

„Myslím vo fyzickej podobe. Koľkí z nich si občas skočia do tejto reality?"

Zaváhal. „Navštevuje ma len Abdul a jeho brat Amos. Ale Amos nemá rád náš svet, takže..."

„Abdul," vydýchla si Eleri.

„Povieš mi, prečo sa pýtaš, prečo šepkáš a kde si?" naliehal.

„Neskôr," odpovedala a zložila. Pre istotu si vypla mobil.

Takže humanoid oproti jej mame je Abdul. Dobrá správa je, že ho pozná a vie, že by jej neublížil. Zlá správa je, že jej mama sa stretáva s humanoidom. Prečo by to robila, keď o nich sotva vie?

Nepokojne sa nadýchla a urobila rozhodnutie. Odvážne vyšla spoza stĺpa tak, aby bola mame za chrbtom, ale čelom k Abdulovi. Kráčala pomaly a s potešením zistila, že si ju v dave ľudí nevšimol. Zastavila sa o niečo ďalej a priamo naňho pozrela.Grace mu práve podávala kýsi kus papiera. Nie, nie kus papiera. Fotografiu.