Medzi Svetmi

42

Ráno prišlo pre obe dvojice priskoro. Franin budík ich nemilosrdne vytrhol zo sladkých chvíľ a oni sa s nadávkami prebrali.

„Zaberám si kúpeľňu!" zahlásila Fran a šprintovala cez izbu. Oliviero sa zhmotnil vedľa nich a tajomne sa usmieval. Čakry mu žiarili ako nočné Las Vegas.

„Myslím, že bude lepšie, ak dnes všetci traja vynecháte školu. Máte ešte čo riešiť." Veľavýznamne pozrel na Eleri. Zagúľala očami. Takže aj on vedel o Abdulovi. Aké prekvapenie, pomyslela si ironicky. „Ospravedlním vás."

„Ďakujeme," zamrmlal Rick a snažil sa zapchať si uši, aby mohol ďalej spať, kým z neho Eleri nestrhla prikrývku.

„Hej!" vykríkol, vrhol sa na ňu a obaja pristáli na Franinej posteli. „Nikdy viac to nerob! Inak ťa zabijem!" varoval ju.

„Už sa bojím," dráždila ho s úsmevom. „A zlez zo mňa, vážiš viac ako tehotná slonica." Pomrvila sa pod ním. So zastonaním sa odvalil, prikryl sa Franinou prikrývkou a spal ďalej.

„Veľký, zlý bojovník," povedala na jeho adresu a pohľadala svoje oblečenie. „Kde ste s Frannie boli celú noc?" opýtala sa Oliviera.

Mykol plecami. „Na mnohých miestach. Tak ja idem, uvidíme sa neskôr." A odmiestnil sa, aby nemusel odpovedať.

Eleri sa vrátila domov. Dopriala si raňajky vo fastfoode, tabuľku čokolády a pol litra koly, než bola psychicky pripravená čeliť mame, Owenovi a Abdulovi. Derick sa ponúkol, že pôjde s ňou, ale odmietla. Toto musí zvládnuť sama.

Zastala pred dverami, zhlboka sa nadýchla a upravila si vlasy. Nebudem im nadávať, nebudem im nadávať, opakovala si v duchu. Každý robí chyby. Keby Abdul s mamou zostal, nespoznala by Owena, s ktorým je očividne šťastná, a nečakala by ďalšie dieťa.

Odomkla dvere. V byte bolo ticho. Hrobové ticho. S obavami vošla do kuchyne. Tri páry očí na ňu hneď s úľavou pozreli. Owen stál opretý o linku, v ruke šálka kávy a pod očami tmavé kruhy. Grace vyzerala unavene, vlasy mala strapaté, a namiesto kávy pila čaj.

Abdul nepil ani nejedol nič. Sedel ako na ihlách, opálená pleť bledá. Aspoň vyzeral previnilo.

„El, konečne!" Jej mama vyletela zo stoličky a objala ju. „Kde si bola? Si v poriadku? Neprechladla si? Ach, tak ma to mrzí..."

„V poriadku, mami," upokojovala ju. „Mysli na dieťa. Nič sa mi nestalo, spala som u Frannie." Odtiahla sa. „Potrebovala som... čas pre seba."

„Už to nikdy nerob, prosím. Tak veľmi som sa bála..." Grace mala v očiach slzy.

„Prepáč. Bolo toho na mňa veľa," ospravedlňovala sa úprimne. „Už to nikdy viac neurobím."

Owen odložil kávu a podišiel k nim. „Poďme, Grace." Ťahal ju preč. „Eleri a Abdul by sa mali pozhovárať. Sami."

Humanoid vstal a čakal spŕšku nadávok.

Neprišla.

Eleri mu vyrovnane pozrela do očí. Počkali, kým Owen odviedol smrkajúcu Grace do ich spálne, potom sa posadili za stôl oproti sebe.

„No, ocinko?" začala pokojne. „Nejaký prejav na úvod?"

Obdivne hľadel na jej prekrásnu tvár, tak podobnú tej jeho. Oči mala inteligentné po matke a vlasy svetlé, zlatisté ako med. A vyrástla z nej múdra, bojovná osoba, ktorá sa nebojí žiadnej výzvy. „Si nádherná, Eleri," povedal s citom v hlase. „Takú dcéru ako si ty, by si prial mať každý."