Medzi Svetmi

18

Eleri pomaly vstala z tela. Ruby ju ako vždy už čakala. Najprv skontrolovali juh Francúzska, pretože Derick šiel od severu, potom za nimi prišiel Josephov sprievodca a odviedol ich do Rotterdamu, na jednu z vyšších budov prístavného mesta s výhľadom na rieku plnú blikotajúcich svetiel.

Okrem Josepha a Arthura ju tam čakali dvaja ďalší lovci – asi osemnásťročné dievča s dlhými blond vlasmi a rovnako starý chlapec s chumáčom čiernych vlasov.

„Eleri," pozdravil ju Arthur. „Vitaj v Holandsku. Predstavujem ti Helenu z Českej republiky a Samuela z Maďarska." Ukázal na dvojicu. Chlapec aj dievča jej podali ruky a váhavo sa usmiali.

„Hovoria po Anglicky alebo Francúzsky?" opýtala sa ho.

„Po Anglicky. Trochu," odpovedal Samuel.

„Ja tiež," ozvala sa Helena. „Radi ťa spoznávame, Eleri. Chlapci nám o tebe veľa rozprávali."

„Skutočne? Začínam sa báť."

Smuel sa zasmial. „Museli nám vysvetliť možnú zradu našich šéfov. Ich nezáujem o situáciu je podozrivý."

„Čo ty? Nejaké komplikácie?" zmenil tému Joseph.

„Stále sa zostavujem. Do školy som sa nevrátila a zatiaľ sa mi darí vyhýbať aj Derickovi. Asi by som sa s ním mala pokúsiť porozprávať."

„Samu ťa za ním nepustíme," zmaril jej plán Arthur. „Takmer ťa zabil."

„Ale nepreháňaj. Ešte sa ubránim jednému lovcovi," zagúľala očami.

„Ehm," odkašľala si Helena. „Možno by bolo lepšie stretnúť sa s ním vo fyzickom svete. Na nejakom mieste plnom ľudí a za... denného svetla. Použila som dobrý výraz?" Keď všetci prikývli, pokračovala. „Tam ti neublíži."

Nad takým jednoduchým riešením Eleri nepremýšľala. „Šikovné dievča," pochválila ju. „Pošlem za ním Ruby do školy. Buď prijme, alebo nie. Snáď nie je taký debil aby útočil medzi ľuďmi."

Ostatní lovci váhali. Arthur nebol vôbec nadšený. „Podľa mňa by sme mu nemali veriť. Ktorý normálny lovec by sa pustil do druhého?"

„Všetci robíme neobvyklé veci," postavil sa na jej stranu Samuel. „Sami ste povedali, že sme sóloví hráči. Mlátime všetko, čo nie je náš sprievodca. A sme pod tlakom. Podľa mňa by si to s ním mala vyriešiť."

Eleri mu bola vďačná a usmiala sa. „Máš pravdu. Ja som to začala a neujdem pred prvým problémom."

Chlapci jej nakoniec chtiac-nechtiac museli dať za pravdu. Potrebujú sa spojiť, nie rozdeliť. Do rána ešte preberali svoj ďalší postup. Joseph im oznámil, že o pár hodín priletí šesť lovcov zo Škandinávie, Arthur sa chystá stretnúť s tými od Pyrenejského polostrova a potom sa obráti na Spojené kráľovstvo. Najbližšie stretnutie si dohodli na ostrove Menorca.

Fran sedela v triede ako na ihlách. Po včerajšom rozhovore s Olivierom už nevedela, čo si má myslieť. Nevysvetlil jej, o čo mu ide, len ju uistil, že ho nemá brať za žiadne zlé znamenie, pretože sa nič zlé ani nechystá. Celú noc mala nočné mory, v ktorých sa menil na škaredého kostlivca s kosou v ruke a naháňal ju. Striasla sa.

Oliviero prišiel presne načas, v tvári neutrálny výraz. Napísal na tabuľu niekoľko príkladov na precvičenie, potom sa posadil za stôl a pohľadom vyhľadal Fran. Tá sa tvárila, že počíta, hoci si v zošite len kreslila. Musela si to priznať – bojí sa ho. Veď je to Smrtka! Existuje niečo strašnejšie?