Medzi Svetmi

21

Lovci sa začali rozchádzať až nad ránom. Radili sa celú noc. Zhodli sa na tom, že ak budú rozdelení, nič nedosiahnu. Väčšina už aj tak bola u Josepha alebo niekde blízko, a tak sa dohodli, že dočasne svoje krajiny opustia. Eleri sa to nepáčilo, ale prehlasovali ju. Takisto sa zhodli, že Francúzsko je dôležité strategické miesto a aj zdroj energie, ktorý démonom nesmú dať. Preto si ho zvolili za svoju základňu. Len čo to bude možné, presunú sa do Angers a okolia. Potom sa dohodnú, čo ďalej. Nová nádej všetkých vzpružila. Vyzeralo to, že sóloví hráči predsa len dokážu nájsť spoločnú reč. Hlavne ak boli ich práva porušené.

Aby zostali v kontakte, sprievodcovia budú pravidelne hlásiť presuny. Ruby im v tom mala pomôcť. U Josepha zatiaľ boli lovci zo Škandinávie, srdca Európy a Nemecka. Namierené k nemu mali tí z Britských ostrovov a Talianska. Cesta teda čakala ešte pobaltie, celý Balkán, Španielsko s Portugalskom, a Rusko a Ukrajinu.

Nastal víkend. Démoni sa o nič nepokúsili. Lovci balili kufre a kupovali si letenky. Ruby lietala z miesta na miesto spolu s Eleri. Rick vo svojom pátraní vôbec nepokročil. Všetko vyzeralo pokojne.

Fran o desiatej ráno v sobotu zvonila pri dverách. Otvoril jej usmiaty Owen. „Francesca, vitaj u nás. Poď ďalej."

„Ďakujem." Vyzula si tenisky. „Je Eleri hore? Priniesla som jej úlohy." Podala mu kabát.

„Ach, Fran, ahoj!" pozdravila ju z kuchyne Elerina mama.

„Dobrý deň, pani Danellová."

„El ešte spí, ale pokojne choď, o takomto čase už zvykne len ležať v posteli," oznámil jej Owen. „Ale pre istotu sa k jej posteli nepribližuj."

„Ja viem, aj mňa už kopla." Zamávala mu a vošla do Elerinej izby. Odložila si kabelku plnú zošitov a ignorovala bordel všade naokolo. Zasmiala sa. „El? Si hore?"

Spod hrubej prikrývky zaznelo vrčanie. Eleri mala dokonca aj hlavu prekrytú vankúšom a jedinou známkou jej prítomnosti bola trčiaca dlaň.

„Eleri, budíček," zanôtila Fran.

Vrčanie.

Fran zavzdychala. „Ako môžeš ešte spať?" Odvážne podišla k posteli a potiahla ju za dlaň.

Eleri sa stiahla, vydala bojový pokrik, vyhrabala sa spod prikrývky a mierila na kamarátku poloautomatom.

„Dobre, dobre, len pokoj!" Fran zdvihla ruky a odskočila na druhý koniec izby.

„Ach, Frannie, to si ty?" Rozospaté dievča zaistilo zbraň a hneď ju schovalo. „Prepáč, prepáč, prepáč," ospravedlňovala sa a odhrnula si z čela strapaté vlasy. „Nevedela som, že si to ty."

„A kto iný, terorista?" pišťala vydesená Fran. „Odkiaľ máš tú vec?"

„Tichšie!" zahriakla ju Eleri. „Lebo sem vtrhne mama."

„El, desíš ma." Fran predýchavala náhly útok.

„Ja viem." Zívla, posadila sa a pretrela si tvár. „Mrzí ma to, Frannie, mala som náročnú noc," ospravedlňovala sa úprimne.

Fran sa snažila upokojiť bijúce srdce a posadila sa na čosi, čo sa pod haldou oblečenia a vankúšov podobalo na stoličku. „V živote ťa už nebudem budiť!"

Eleri sa vyhrabala spod prikrývky a kľakla si na zem k vydesenej priateľke. „Je mi to ľúto, vážne. Hlavne nikomu nehovor že sa to stalo, prosím."

„Inak ma zabiješ?"

„Nie," zasmiala sa. „Zbraň máme legálne, Frannie, prisahám. Patrí Owenovi."