Medzi Svetmi

22

Na opačnej strane mesta Oliviero práve vošiel do nenápadnej, malej kaviarne. Usadil sa pri stole v rohu, pozorne sledujúc každého návštevníka.

O päť minút vošiel ďalší muž, očami ho vyhľadal a prisadol si. „Oliviero?" opýtal sa. „Si to naozaj ty?"

„Viac skutočný, ale áno. Rád ťa znovu vidím. Trochu si zostarol, Owen."

Starší muž sa zasmial. „Je to predsa viac ako pätnásť rokov, čo som mal s tebou tú česť. Povedz, čo ťa privádza do sveta ľudí?"

Smrtka mykla plecami. „Sám určite vieš, čo sa deje v astrále. Svet mŕtvych sa uzavrel a nám chýbajú duše."

Owen si objednal kávu a opäť pozrel na bytosť oproti sebe. „Mŕtvi neodchádzajú z tohto sveta?"

„Nie. Zostávajú niekde medzi, neschopní pohnúť sa ďalej. Trochu sa nám vychýlili vesmírne zákony."

„Počul som o tom. Existuje niečo, čo im pomôže?"

Oliviero si odpil z kávy. Jeho chuťové bunky jasali nadšením. Tak dlho nič necítil... „Čo sa duše týka, tá nezmizne, pretože je súčasťou Univerza. Horšie je, že mŕtvi sú vydesení a zmätení. Niektorým preskočí a prenasledujú živých. Menia sa na poltergeistov."

„A teba poslali, aby si upratal?"

„Neupratujem, som Smrtka, Owen. Mal som zistiť, kto sa opovážil vzdorovať vyššej moci."

„Kto to bol?" zaujímal sa bývalý lovec.

„No kto asi? Ľudia. Ja neviem čo to bol za nápad, dať vám slobodnú vôľu. Úplná blbosť."

„Akoby si ty človekom nebol," rypol si Owen.

Oliviero sa tajomne usmial. „Ja som dosiahol vyšších sfér svojpomocne."

„Tak prečo mám pocit, že svoj čin ľutuješ? Tvoja aura žiari, Oliviero. A čo to vidím okolo tvojej sakrálnej čakry?"

Mladší muž očervenel ako malý. „Do toho ťa nič nie je!"

Owen sa spokojne usmial. „Ale čo? Takže sa nemýlim. Klesáš späť. Cítiš."

„Nepovedal som ti o sebe, aby si ma podpichoval."

„Tak prečo si ma kontaktoval? Potrebuješ pomoc?"

Oliviero mykol plecami. „Potrebujem sa zbaviť démonov a otvoriť znovu vír. Neviem, či mi niekto môže pomôcť."

„Moja nevlastná dcéra Eleri ich videla povstať. Použili antihmotu a Eiffelovku na nasmerovanie energie."

To Smrtku zaujalo. „Odhliadnuc od novinky, že máš nevlastnú dcéru lovkyňu... čo si myslel tou antihmotou?"

Owen mu v krátkosti zreferoval, čo Eleri videla.

„Zaujímavé..." mladší muž si pošúchal sánku. „Antihmota a zaklínadlo. Príbeh sa zamotáva."

„Nevedel si to? Ty? Čo vo vyšších sférach robíte?"

Oliviero zagúľal očami. „Nie som vševediaci, jasné? Aj ja som len súčasťou Univerza."

„V každom prípade, bol by som rád, keby nenarobil veľký rozruch. El má nervy na vlásku a ak zistí, že sa do toho zaplietla Smrtka, asi ju raní mŕtvica. Prepáč za tú slovnú hračku."

„Ako chceš." Uhol pohľadom. Nechcel starému priateľovi prezrádzať, že jeho nevlastná dcéra možno čoskoro umrie. Univerzum k nemu stále prehováralo a hlásilo veľkú bitku. Bitku, v ktorej môžu padnúť desiatky nevinných lovcov...