Medzi Svetmi

3

Nasledujúce ráno ju mama našla sedieť na zemi a meditovať. Energická žena s podobnými črtami ako Eleri potichu vošla a opatrne jej poklepala po pleci. „Vstávame."

Eleri si zosynchronizovala čakry a otvorila oči. „Dobré ránko, mami. Nie si v práci?"

„Dnes mám voľno, ťahala som nadčasy."

„Aha." Vstala a ponaťahovala sa. „Owen už išiel?"

„Nie, čaká na teba. Ešte máš dosť času. Poď si dať raňajky."

Keď už sedeli za stolom a pchali do seba všetko, čo našli v chladničke, Elerina mama poznamenala: „Aj tak nikdy nepochopím tú tvoju meditáciu."

Zasmiala sa. „To väčšina. Ale mne pomáha." A udržiava ju nažive. Keby si neprečisťovala čakry, démoni by našli jej slabinu a už by bola v kóme. Presne to sa jej stane, keď jej astrálna duša zmizne. Navyše, bez čistých čakier z tela nikdy nevstane.

„No neviem, mňa z toho akurát bolí chrbát. Owen sa ma to niekoľkokrát pokúšal naučiť."

„Pochybujem, že niekto tak živý ako ty, by obsedel na mieste v pozícii lotosového kvetu," pousmiala sa. „A ty to ani nepotrebuješ."

Mama sa na ňu srdečne usmiala. „Energia za dvoch, však?"

Prikývla. Zvyšok rána preklábosili o škole a Eleriných známkach, kým neprišiel Owen, že už musia ísť.

Ako sa viezli v aute, pozrel na ňu. „Vraj si ráno meditovala," nadhodil.

Vzdychla si. Ranné meditácie nepatria k jej rutine. Obvykle znamenajú problémy. „Áno, takmer ma dorazil démon a musela som znovu nájsť rovnováhu, ale som v poriadku," priznala. Owen veľmi dobre vedel, že ráno medituje len po namáhavom boji.

„Porazila si ho?"

„Samozrejme. Len ma trochu prekvapil. Bol neobvykle silný a chytrý, dokonca humanoid."

„Humanoid?" šokovane zažmurkal. „Ako človek?"

„Dve nohy, dve ruky a hlava, dva metre. Pripadal mi celkom humanoidne, prečo? Je to zlé?"

Sústredil sa na cestu. „Už si sa niekedy stretla s podobnými bytosťami?" opýtal sa jej.

Mykla plecami. „Párkrát. Hoci neboli takí veľkí, priznávam."

„Párkrát? Párkrát?" takmer narazil do auta pred nimi. „Eleri, chceš mi povedať, že si už s humanoidmi bojovala?"

„Prečo sa tak desíš?" rozbúchalo sa jej srdce. „Čo je na tom zlé?"

„Ty... teba to neučili?"

„Nuž, nechodím práve do školy pre astrálnych zabijakov démonov," pripomenula mu ironicky.

Owen zastal pri semafore a zovrel volant. „Ako si si mohla všimnúť, humanoidných démonov nie je veľa. Väčšina bežných démonov sa od ľudí aspoň v niečom odlišuje, či už počtom končatín, očí, uší, prípadne celým telom."

„Áno. Niektorí sú naozaj škaredí." Striaslo ju.

Zasmial sa. „Ruby ti nepovedala, kto sú?"

„Čo som nepovedala?" Králik sa práve zjavil na zadnom sedadle.

„Ruby, čo je zlé na humanoidných démonoch?" opýtala sa Eleri.

Sprievodca uhol pohľadom a premiestnil sa jej na kolená. „Prečo sa ma na to pýtaš?" začala opatrne.

„Ruby, povedz jej pravdu," zasiahol Owen. „Má právo to vedieť."