Zakázaný chlapec (DOKONČENÉ)

1.KAPITOLA

Prinášam vám nový príbeh,ktorý si dúfam zamilujete ako aj tie pred tým ♥♥
---------------
Všade samé vianočné ozdoby. Nie že by som nemala rada Vianoce,práve naopak,ja Vianoce priam milujem. Ale keď už od začiatku novembra je v každom nákupnom centre vianočná ozdoba, hrajú vianočné piesne a v televízii sú vianočné reklamy,je to trošku otravné,no nie? Ale konečne už začal december,môj najobľúbenejší mesiac,napadal nám dnes prvý tohtoročný sneh,na autách a oknách sú námrazy.
Dnes po škole idem s mojou najlepšou kamarátkou Miou nakupovať nejaké vianočné dekorácie do domu,darčeky pre rodinu a adventný kalednár s čokoládkami,ktorý nám dvom nesmie chýbať ani jeden rok.
„Layla! Ideme!"zvreskla na mňa mama. Chytila som teda kabelu a zbehla po schodoch dolu na chodbu,kde už mama stála v sivom kabátiku a čižmičkách. Moja mama vyzerá stále dobre. Je štíhla,má krásne lesklé čierne vlasy,vrásky minimálne a vkus jej tiež nechýba.
„Vyzeráš skvelo,mami."povedala som s úsmevom na tvári.
Poklonila sa mi. „Ďakujem,slečna aj vy."usmiala sa.
Otec na nás hľadel medzi dverami a usmieval sa. „Obe ste krásne,ale už utekajte do auta,lebo budete meškať."žmurkol na nás,dal nám pusu a my sme odišli. Môj otec vlastní firmu,čiže väčšinou pracuje doma. Mamina je lekárka,takže ma každé ráno vezie do školy a potom aj zo školy domov.A ja chodím na gymnázium a som jedináčik.
O pár minút už naše auto zastavilo pred školou.Vzala som si kabelu,objala mamu a vyšla von. Pred školou stálo veľa žiakov,ktorí si museli dať do seba rannú dávku nikotínu.Nikdy som nechápala čo na tom všetci takého svelého vidia.Veď dávajú do seba len škodný dym,nič viac. Taktiež som nikdy nepochopila kúzlu alkoholu. Patrím skôr medzi slušných tínedžerov,nikdy som nebola opitá a nikdy som nefajčila a dokonca som nikdy nemala frajera.Keď som sa dostala konečne dnu,prešla som ku skrinkám,našla som svoju,otvorila ju a vzala si odtiaľ potrebné knihy na dnes a zas dnu som si dala bundu.
„Dobré ránko,krásna slečna."ozvalo sa mi za dvierkami skrinky. Zabuchla som skrinku a so zdvihnutým obočím som pozrela na Jeffa. Je to štvrták a je to šprt. Stále nosí veľké guľaté okuliare,rovnátka,má ulízané vlasy,farebné košielky má zapravené v nechutných vyšúchaných rifliach a topánky...ako na pohreb.
„Jeff,koľkokrát ti mám povedať,že mi máš dať pokoj? Vôbec ma nezaujímaš."odbila som ho.Občas mi ho je ľúto,ale celé tri roky čo tu som,tak mi tento chlapec nedá pokoj. Keď som sem prišla ako prváčka,Jeff bol druhák a stále na mňa pozeral. No a odvtedy mi nedá pokoj.
„Jedno rande a dám ti pokoj."povedal šušlavo.
Zvraštila som obočie. „Ani jedno!"
„Jeff,Jeff,Jeff..."ozval sa hrubý hlas.Hneď som vedela o koho ide. Liam,môj sused,Jeffov spolužiak,miláčik dievčat. „Takto sa baby nebalia,kamoško."povedal posmešne,chytil ho za plece a obaja na mňa pozreli.
„Tak mi povedz Liam ako ju zbalím."poprosil ho Jeff.
Liam sa lišiacky pousmial. „Sleduj."šepol a pristúpil ku mne bližšie. „Layla,vyzeráš naozaj fantasticky! Ako to robíš? No nič...len ma tak napadlo,že by nebolo zlé,keby dnes zájdeme do kina,viem,že máš rada romantické komédie a dnes zrovna jednu dávajú,čo ty nato? Ide čisto o kamarátstvo,nič viac."dopovedal a pozrel na Jeffa. „Takto sa to robí,ale jedno menšie upozornenie...Layla je jedno chladné dievča,naozaj si si vybral tú najťažšiu korisť."pobúchal mu po ramene a pobral sa na odchod.
Jeff zostal stáť predo mnou a usmial sa. Snažil sa napodobniť Liama.
„Prosím,ani s tým nezačínaj."povedala som prosebne a odišla do triedy. Musím priznať,že Liam je naozaj pekný chalan,ale je to blbec. Teda kedysi nebol,viem to,lebo od malička bývame vedľa seba a hrávali sme sa naozaj často,boli sme najlepší kamaráti,ale naše mami sa z nejakého dôvodu neznášajú a stále nás od seba oddeľovali. Keď Liam odišiel z našej základnej školy,myslela som si,že budem mať od neho pokoj,ale o rok neskôr som šla na strednú aj ja,keď som ho videla v škole,skoro ma porazilo,že tu je. Nie sme síce nepriatelia,ale vedela som,že už v jeho deviatom ročníku mu totálne preplo a preto som s ním nechcela mať už nič spoločné. Občas sa v škole pozdravíme a rypneme do seba,ale to je tak všetko.
„Layla,ahoj."povedala Mia s úsmevom na perách.
Kývla som jej a sadla si k nej. „Aký si mala víkend?"
„Skvelý! Oddýchla som si,bola som s rodinou a tak. A ty?"
„Nič extra."mykla som plecom. „Ale dnes...tie vianočné veci nakúpime,tak sa teším."
Obe sme zvýskli. „Aj ja vzala som si 40 eur."šepla mi do ucha.
O pár minút začala hodina a naša triedna učiteľka už napochodovala dnu. Je milá,ale dokáže sa vždy naštvať na našich chalanov.
„Takže žiaci...o chvíľu tu máme Mikuláša a pán riaditeľ dostal nápad,že by sme mohli zavolať choré deti z nemocnice a spravíme im program. Mikuláša bude robiť Matt Clarson zo štvrtého ročníka,vybrali sme už od štvrtákov aj nejakých ľudí na čertov a anjelov a chcel by aj od vás niekto robiť čerta alebo anjela?"spýtala sa. Ja s Miou sme sa prihlásili a spolu s nami aj spolužiaci Simon,Chiara a Penelope. „Dobre moji milý...takže si to zadelíme...Mia a Penelope,vy budete anjeli,pretože máte krásne blond vlasy. Chiara a Layla,budete čertice,kvôli tým tmavým vlasom a Simon ty tiež čert. No a keďže sobotu je Mikuláš,tak to urobíme deň pred tým,takže vy piati si zožeňte kostými a piatok sa nebudete učiť,ale budete v hale školy celý deň a robiť program deťom,ktorý si štvrtok nacvičíte."povedala učiteľka a hneď začala vysvetľovať nové učivo. Mám celkom rada deti a hlavne milujem zimné sviatky a zvyky,takže to bude pre mňa radosť.

Po škole sme s Miou zašli do nákupného centra,najprv sme zašli do obchodu s vianočnými ozdobami. Kúpila som si bieleho ligotavého soba,svetielka,sviečky a nejakého pekného snehuliaka. Rovno som kúpila vianočné darčeky. Kúpila som mamine penu do kúpeľa,lak na nechty,náušnice a otcovi som kúpila voňavku s tričkom. Rýchlo sme s Miou zbehli ešte po adventný kalendár a potom už sme šli domov.
Doma som si rozložila po byte dekorácie,schovala darčeky a išla sa učiť. Po učení som sa osprchovala a šla spať.