Zakázaný chlapec (DOKONČENÉ)

21.KAPITOLA

Pohľad Layli:
Po škole som bola len doma,cvičila som Kolta a mala som hrozne chuť ísť s niekým von. Písala som teda Karin,ale ona mala tanečný tréning. Mia dnes nemohla,pretože sa mala stretnúť s jedným kamarátom. Tak som skúsila zavolať Liamovi.
Pohľad Liama:
Keď nám skončil futbalový tréning,bol som v šatni s chalanmi. Práve som si dal dolu dres keď mi začal zvoniť mobil. Ani som si teda nedal na seba tričko a zdvihol som to,pretože na obrazovke svietilo meno LAYLA.
"Prosím?"ozval som sa sebaisto.
Odkašlala. "Ahoj,Liam,máš čas?"
"No práve som v šatni a prezliekam sa. Mal som tréning. Potrebuješ niečo?"
"Ou...no či by si nešiel dnes nachvíľu von."povedala rýchlo.
Usmial som sa. "Dnes? Len my dvaja?"
"Áno."
"Mám to brať ako rande?"usmieval som sa. Chytil som uterák a utieral si s ním čelo.
Zasmiala sa. "Rande? Ber to ako chceš,Liam."
"V tom prípade to beriem ako rande."odpovedal som. Počul som ako si chalani za mojím chrbtom šepkali:
"Liam zas zbalil nejakú kočku!"
Ukázal som im mimikou aby boli ticho,ale oni sa začali smiať.
"Tak pôjdeš?"spýtala sa.
"Áno pôjdem,rád. Tak za hodinku pred domom?"
"Dobre,platí."odpovedala nežným hlasom.
"Tak ahoj."povedal som
"Ahoj."presne na túto jej odpoveď som čakal. Spokojne som vypol mobil, ktorý som si položil vedľa seba. Chalani vybuchli do smiechu.
"Ticho"kričal som so smiechom,ale oni neprestali,tak som do nich hodil uterák. "Blbci."smial som sa. Rýchlo som sa teda išiel osprchovať a potom som sa obliekol a utekal domov,kde som sa najedol. Keď už bol čas tak som šiel pred dom za ňou. Už tam stála. Vyzerala krásne,veď to vždy. Objali sme sa a išli sme sa prejsť do mesta.
"Čím by si chcela byť po škole ?"spýtal som sa jej.
Premýšľala. "Asi by som chcela pokračovať v otcovej firme,bolo by naozaj ľúto keby firma skrachuje,ale premýšľala som,že by som napríklad mohla byť ako moja mama,sestrička."odpovedala.
"Takže sama nevieš. Nemôžeš mať dve veci."
"Ja viem,ale obidve by ma asi bavilo. Neviem ešte presne čo chcem,mám ešte čas. A čo ty?"pozrela na mňa.
"Profesionálny futbalista."zasmial som sa a ona tiež. "Ale nie som podľa mňa až tak dobrý hráč."
"Čo? Blázniš? Si skvelý! Keby nie si dobrý tak nie si kapitán tímu."
"Ja viem,ale...nie som moc dobrý na profesionálne hranie."vysvetlil som.
"A keby ti tento sen nevyjde tak čo?"
"Tak asi by som si založil..."zasmial som sa nad tým nápadom. Premýšľal som o tom dlho,ale je mi to trápne jej to vravieť.
"Čo?"spýtala sa a čakala odpoveď.
"Je to blbosť."
"Ale no tak! Hovor! Nič nie je blbosť."
"...budeš sa smiať."
Nadvihla obočie. "Ja a smiať? Liam preboha! Pokiaľ to nie je erotický klub tak sa nemám prečo."zasmiala sa.
"Zariadenie pre nechcené deti."napokon som zo seba vydal.
Vyzerala prekvapene. "To...to vážne?"
"Vidíš? Príde ti to ako totálna blbosť."
Pokrútila hlavou. "Nie, nie,nie...je to skvelý nápad! Ako ťa to napadlo?"
"Mám rád deti,síce na to moc nevyzerám,ale mám ich rád. No a tiež aj preto,že...môj otec chcel vždy syna,ale moja mama bola vraj ešte predo mnou tehotná a porodila dcéru. Otcovi sa to nepáčilo a chcel ju dať preč,ale mama nie, no otec jej povedal,že buď ich dcéra alebo on a mama bola vtedy mladá,naivná a zamilovaná,tak dala tu dcéru preč. No a potom som sa o tri roky narodil ja. Otec bol šťastný. No a za pár rokov sa zas narodila Karin,to už otcovi nejako neprekážalo,lebo bol rád, že má syna."povedal som a slzy sa mi tisli do očí.
"To som nevedela."
"Nikto okrem mojej rodiny a teba to nevie. Dúfam,že to tak aj zostane."mal som pocit,že jej môžem veriť,veď ona jediná bola vždy tá,na ktorú som sa mohol spoľahnúť.
"Spoľahni sa. U mňa to bude v tajnosti."povedala a pohladila ma po ruke.
"Ešte mám niečo na srdci...pokiaľ ti to nevadí."povedal som.
"Jasné,hovor."
"Môj otec mi včera volal,že jeho snúbenica bude mať s ním decko."
"Fu,to ma mrzí naozaj."
"Mňa tiež. Prvé dieťa odložil na adopciu a ostatné deti si robí ako chce. Kreten."zahrešil som.
"Je to divné. Nechápem,že nemá výčitky."premýšľala.
"Taký ľudia ako on nemajú výčitky nikdy. Aj to že moju mamu a nás nechal ...výčitky nikde."
"Ja len dúfam,že môj otec to neurobí."
"To dúfam aj ja. Neprajem ti nič také,chcem aby si aspoň ty bola šťastná."objal som ju.  "A ďakujem ti za krásne rande."žmurkol som na ňu.
Usmiala sa. "Aj ja."zasmiali sme sa.
-------
Čo vravíte na túto časť? Máte radi Liama?❤