Zakázaný chlapec (DOKONČENÉ)

27.KAPITOLA

Tak vám želá Šťastné a veselé,užite si tieto sviatky.🎄💕💕💕
----------
Pondelok som nemala náladu na nič,pretože každý vravel o tom ako pôjdu do Londýna a ja som vedela,že ja nejdem. Už vo štvrtok odchádzajú a ja budem musieť trčať tu. Ešte som nepovedala učiteľke že nejdem,lebo stále dúfam,že si to mama rozmyslí.
Cez obednú prestávku sme sa s Liamom dohodli,že sa stretneme v šatni pre futbalistov,nikto tam nebol o tomto čase. Išla som teda nenápadne tam a on už ma tam čakal. Objali sme sa a pobozkali.
"Máš pekné copiky."povedal pobavene. Mala som zapletené dva copiky od vrchu hlavy. "Je to zlaté"
"Ďakujem"pobozkala som ho.
"Už si oznámila že nejdeš do Londýna?'
"Nie,pretože stále dúfam,že tam pôjdem."vysvetlila som. "Vieš čo Liam? Mňa už nebaví toto skrývanie. Chcem ukázať každému že sme spolu."
"Veď aj ja,ale ty si to nikomu nechcela povedať."odpovedal. "Ak chceš môžme ísť teraz na chodbu,oprieť sa o skrinku a začať sa tam bozkávať."navrhol.
Zamyslela som sa. "Neviem...alebo vieš čo? Poďme!"rozhodla som. Išli sme teda na chodbu,oprel ma o skrinku a začal vášnivo bozkávať. Ľudia okolo prechádzali a pozerali kto je to šťastné dievča,ktoré bozkáva Liam. Potom sme počuli ako z jedálne ide Liamova skupinka futbalistov.
"Chceš prestať?"spýtala som sa šeptom.
"Chcem ťa ešte viac bozkávať."povedal s úsmevom a tak ma začal ešte bozkávať.
"Liam! Liam! Liam!"kričali chalani povzbudivo a tlieskali.
"Držte huby!"okrikol ich a chalani stíchli. "A vypadnite niekam inam chalani."
"Si zbalil ďalšiu kočičku? A šak pekná je,ale nechodil so s ňou náhodou ty Matt?"spýtal sa ho mulat menom Jack.
Matt prekrútil očami. "To bola len taká zábava a Liam ju tak má určite tiež. Veď na nič iné ona nie je."povedal Matt.
Liam ho chytil po krk. "Ešte raz to povieš!!! Dobijem ti xicht,ty hajzel!"
"Sorry,sorry..."povedal a cúvol.
Chalani nevedeli ako majú reagovať.
"Takže spolu chodíte?"zaradil sa jeden z nich.
"Áno."priznal Liam. Chytil ma okolo pásu. "Chvíľu sme to tajili,ale už to priznávame."povedal.
Potom sa mi teda všetci predstavili. Cítila som sa trápne,ale boli celkom milí.
"Teraz je čas ísť do mojej triedy."navrhla som keď chalani už odišli.
"Neprotestujem."
Išli sme teda tam,ale pred triedou sme zastavili. On zostal za dverami a šla som do triedy len ja. Išla som k Mii a zavolala som tam ešte baby,s ktorými sa bavím.
"Baby,mám frajera nového,ktorého by som vám chcela predstaviť,pretože nechcem aby ste sa to dozvedeli od niekoho iného."povedala som.
"Som zvedava!"tešila sa Lucinda.
Išla som za dvere,chytila som Liama za ruku a vošla s ním dnu do triedy. Všetci zostali ako obarený. Nechápala ničomu. Na tvári mal každý prekvapený pohľad. Nebolo mu to moc príjemné,cítila som ako rýchlejšie dýcha a žmolil mi nervózne ruku. Priblížili sme sa viac k babám.
"Určite ho poznáte,ale chcem vám povedať,že je to môj frajer teraz."povedala som.
"No...ja ...ja neviem čo mám na to povedať."hovorila Mia. "Trošku som nasrana,lebo vieš,že som ho chcela ja,ale prajem vám to keď ste takto šťastní."povedala roztrasene. Doriti na to som zabudla,že ho chcela.
"Podľa mňa je to skvelé!!!"tešila sa Lucinda. Začala skákať. "Ja vám to tak moc želám! Si hviezda,Layla,zbalila si najkrajšieho chalana na škole!"kričala.
"Nekrič."povedala som pobavene. "Ale ďakujem."objala som ju. Potom sme už išli s Liamom na chodbu. Objal ma a pozeral mi do očí.
"Ešte sú to také deti."povedal a narážal na baby.
"Prečo? Lucinda sa len tešila."
"Ale ako dieťa."smial sa. "A Mia... tá nech je radšej už ticho,lebo ťa kazí,chová sa ako štetka a keď si bola opitá alebo nafajčena tak sa ani nestarala čo s tebou je,zakaždým som sa staral ja. Že jej to není trápne."rozčuľoval sa.
"Ukľudni sa."pohladila som ho po tvári. "Ľúbim ťa."šepla som.
"Ja teba tiež."pobozkal ma. "Tak moc ťa ľúbim."znova ma pobozkal. "Ten Londýn...musíme absolvovať spolu."šepol a odišiel do triedy.
Chvíľu som zostala stáť a premýšľať. Musím ju nejako prehovoriť.

Doma som zašla za mamou. Objala som ju. Ešte sa hnevala preto sa odtiahla.
"Maminka prepáč."šepla som. "Budem už dobrá. Neviem čo to do mňa vošlo."
"To určite."
"Mami...ja ťa ľúbim a spravím čokoľvek aby si mi odpustila."
Pozrela na mňa. "Stačí mi ak budeš taká ako kedysi. Slušná."
"Budem...jeden človek mi to všetko vysvetlil a ja som si to vzala k srdcu. Ten človek mi povedal,že sa to ku mne nehodí a že ma má rád skôr slušnú než...blbu?"usmiala som sa.
"Kto ti to povedal? To musí byť múdry človek."povedala. Keby si ty vedela mami,že je človek ktorého neznášaš.
"To nič...len kamarátka."zaklamala som.
"To musí byť múdra kamarátka."
"To áno....ale už mi odpusti."
"Ja už som ti dávno odpustila."povedala s úsmevom.
"Takže...ten Londýn?"
"Môžeš ísť."povedala a objala ma. Hrozne som sa začala tešiť.
"Ďakujem,ďakujem."bozkávala som ju na líca.
Utekala som to do izby zavolať Liamovi,ktorý sa tiež veľmi tešil.
"Budeme tam spolu!!!"povedal.
"Áno!"
"Nikto nám to nepokazí."
Usmiala som sa. "Nikto."