Zakázaný chlapec (DOKONČENÉ)

6.KAPITOLA

V škole v mojej skrinke som našla ráno bombonieru s papierikom. Otvorila som papierik a začala čítať: „Toto je pre teba Layla,mám ťa moc rád,tvoj Matt." Nad týmto som sa pousmiala a vzala si to do triedy.
„To máš od koho?"spýtala sa ma Mia.
Usmiala som sa. „Od Matta...včera sme boli na rande."
„To je skvelé! Vážne!"tešila sa.Teda aspoň to tak vyzeralo. „Vyjde vám to,uvidíš."
„Ja viem,nemusíš mi to hovoriť."odmotala som si z krku šál a sadla si na stoličku.
Mia sa zhlboka nadýchla. „Do kedy sa na mňa budeš hnevať?"
„Neviem."mykla som plecom.
„Cítim sa hrozne."
„To mňa ale nezaujíma. Tvoje city sú mi ukradnuté."mykla som plecom.
„To nemyslíš vážne,Layla. Až takáto chladná voči mne nemusíš byť."
Pozrela som na ňu s pokojným chladným úsmevom a potom som sa ďalej venovala svojmu mobilu. Cez obednú prestávku za mnou prišla spolužiačka Lucy.
„Počuj,Layla,tvoja kamoška Mia plače na toaletách a ty tu kľudne sedíš? Nie je ti to ani trochu ľúto?"spýtala sa ma.
„Nie."odpovedala som.
Zhlboka sa nadýchla. „Viem čo sa stalo,ale veď už je to za vami,tak čo stále riešiš? Ospravedlnila sa ti tak sa k nej chovaj už normálne konečne."
„Netlač na ňu. Layla má svoj rozum."ozvalo sa. Bol to Matt. „Keď bude chcieť tak za ňou pôjde,no nie? Tak jej daj už pokoj."povedal a Lucy odišla preč. Matt ma objal a usmieval sa na mňa.
„Ďakujem za záchranu,myslela som,že sa jej nezbavím."priznala som. „Proste som nasraná a čo?"
Priložil mi prst na ústa. „Pšt,ja to chápem. Inak...premýšľal som čo ti dám na Vianoce a už aj viem."žmurkol na mňa.
„Naozaj? No ja som ešte nad darčekmi nepremýšlala."
„Veď sa tri týždne už sú tu."pripomenul.
Prikývla som. „Viem,ale tak začnem už."
Potom zazvonilo a on odišiel do svojej triedy a k nám prišla späť Mia s uplakanými očami. Nachvíľu som pocítila vinu,ale hneď som to zahnala preč.

Po škole som zašla domov,kde som sa učila,pozerala filmy a večer som si zašla zacvičiť. V posilke sa objavila Mia.
Po chvíli si to namierila ku mne. „Trápi ma ako sa chováš. Miliónkrát som ti povedala,že ma to naozaj mrzí tak čo ešte chceš?! Si naozaj taká bezcitná? Zmenila si sa."povedala.
„Okej Mia,aby si mi dala pokoj tak ti odpúšťam. Aj tak...on ťa nikdy nechcel a chce mňa,takže mi je to jedno."mykla som plecom.
„Ďakujem. Držím vám palce."usmiala sa. Celý čas v posilke sa snažila so mnou baviť,ale odpovedala som dosť odmerane,čo bolo určite aj cítiť.

-----------

Tak ako sa vám páčila táto časť? Ja budem úprimná,že k tomuto príbehu nemám taký "vzťah" ako k príbehu Ten pravý a Dcéra,ale vy to možno aj cítite na tom štýle písania. 
Boli ste niekedy pohádané s kamarátkou ako Layla?