Zakázaný chlapec (DOKONČENÉ)

37.KAPITOLA

Na mojom profile je nový príbeh s názvom Pod holým nebom. Budem rada ak si ho prečítate.❤
______
Dnes je sobota,preto som si spravila deň len pre Kolta a Liama. Išli sme spolu do mesta,kde sme sa poprechádzali,odfotili a napokon sme si sadli do kaviarne. Liam si dal svoje obľúbené espresso a ja Latte so zákuskom a Kolt nám ležal pod nohami.
"Dnes by si mohla prísť k nám domov,moja mama o tebe už dávno vie a vzala ťa úplne super."povedal Liam.
"To by bolo fajn. Len vieš...ja by som chcela aby si zvykli aj na teba takže potom by sme mohli ísť zase k nám. Nech to už máme dnes z krku."navrhla som.
Prikývol. "Dobre. A nebolo by aj zlé keby sa naše mami nejako udobrili."
"To už by sme od teba mojej chceli veľa."zasmiala som sa.
"Musí si zvykať."usmial sa. "Bude moja svokra a moja mama zase tvoja."
"Ježiš veď to máš pravdu."uvedomila som si. "Mamina teda nemá na výber."mykla som plecom. "Inak.. už si sa rozprával s Mattom?"
"O Mii?"
"Áno."
Prikývol. "Má ju rád. Ale tak skutočne rád. Vraj keď videl,ako som sa zmenil kvôli tebe tak si uvedomil,že láska je dôležitá a krásna. A keď sa zblížili s Miou tak to všetko pochopil."
"To som rada,len snáď jej nejako neublíži."
"Už sme sa o tom bavili nechaj to už tak."pozrel na mňa prosebne.
O pol hodinku sme odišli z mesta a namierili si to rovno k nemu domov. Jeho mamina ma privítala s radosťou. Ponúkla mi čaj a sušienky. Dlho sme sa rozprávali a bola ku mne naozaj milá.
"Nechceš sem zavolať svojich rodičov? Možno by sme sa už nejako zblížili."navrhla
"Moja mama je tvrdohlavá."
"Ja viem poznám ju. Vždy bola taká. Ale vždy bola aj taká,že po čase vedela odpustiť. Len to skúsme."
"Dobre ale...poďte teda s nami ku mne. Sem by neprišla nikdy."
Júlia súhlasila tak sme šli k nám. Doma boli obaja rodičia. Otvorila som dvere.
"Už si doma zlatko?"ozvalo sa z kuchyne.
"Áno."zakričala som späť. Odrazu vyšiel z obývačky ocino. Prekvapene zostal stáť a nevedel čo má povedať.
"Oci,Júlia sa chce s mamou pomeriť. A Liam s vami tiež."šepla som mu.
Prikývol a pustil nás dnu na gauč. Hneď vyšla z kuchyne mama. Zostala stáť ako obarená.
"To ...to čo tu robí henta?!"naštvala sa.
"Mami vysvetlím ti to."začala som.
"Buď ticho Layla!"skríkla. "Okamžite odíďte vy dvaja preč!"prikázala.
"Nie nie nie!"povedala som. "Ty si radšej sadni mami...."
Mama si sadla.
"Už ma nebaví táto nenávisť ktorú máš voči Julii. Viem kvôli čomu ju nemáš rada,ale myslím,že je to už za vami. Veď ty si si nakoniec aj tak našla ocka...a z toho jej manžela sa stal...blbec."povedala som a s ľútosťou pozrela na Liama a jeho mamu. "Tak a teraz nie si šťastná že ty máš úžasného muža ktorý ťa miluje? Keby sa dáš dokopy nakoniec ty s tým druhým tak teraz by si bola sklamaná."
Júlia prikyvovala. "Mňa to naozaj mrzí,Barbie."povedala Júlia mojej mame. Prečo Barbie? Ale mama sa usmiala pri tej prezývke. "Pozri. Ty máš úžasného muža,ktorý ťa miluje a čo mám ja? Mne z manželstva zostali len dve moje krásne deti. Muž ma nechal kvôli mladej s ktorou čaká decko. A toho prvého dieťaťa sme sa museli zbaviť,pretože on chcel syna. A tento tvoj? Ten ťa miluje a miluje aj vašu dcéru. Buď šťastná kvôli tomu čo máš a nepozeraj sa do minulosti čo bolo. Ja som ti ublížiť nikdy nechcela. Veď sme boli najlepšie kamarátky. Mala som ťa rada a aj ťa stále mám rada. Nikdy by som nechcela aby si bola smutná."povedala Júlia a mame boli vidieť slzy. Obe sa objali.
"Chýbala si mi Julia."šepla mama.
"Ty mne tiež Barbie."odpovedala jej.
"Prečo Barbie?"nechápala som.
Obidve sa zasmiali. "To je prezývka zo strednej. Pretože tvoja mama bola vždy krásna...zdalo sa každému že je priam dokonalá. Preto Barbie."vysvetlila Júlia.
Som rada že sa konečne každý udobril. Dokonca naši prijali už aj Liama,s ktorým si otec neskutočne rozumel. Mama s Juliou kecali v jednom kuse,potrebovali dohnať čo zameškali. A ja som rada že ich mám všetkých pokope.
_____
Takže toto bola úplne POSLEDNÁ časť. Snáď ste si ju užili.❤❤❤určite nezabudnite prečítať môj nový príbeh.❤❤