FATE [VMinKook; TR] ✔

18.

„Pohni bokmi."

Taehyung to urobil, no nevyzeralo to, že to na Jimina urobilo dojem. Povzdychol si a podišiel k svojmu telefónu, zastaviac hudbu.

„Tae," frustrovane si povzdychol Jimin.

„Čo? Snažím sa!" Jimin prešiel okolo.

„Nie, musíš sa uvoľniť. Prečo si tak stihnutý. Máš bolesti?"

Taehyung z úst vydýchol vzduch a položil si ruky na boky.

„Nie. Modriny sú už takmer preč. Iba neviem, ako sa uvoľniť."

Jimin si odfrkol.

„Si necitlivý."

Jimin pretočil očami.

„Dobre, dobre, možno sa potrebuješ viac pretiahnuť?"

Taehyung sa zamračil a úplne sa zvalil na zem. Rozkročil nohy od seba a začal sa preťahovať.

Jimin si tiež sadol a trochu mu pomáhal.

„Dobre, takže skús pohnúť bokmi a pozeraj sa, ako to spravíš," povedal Jimin, podišiel k svojmu telefónu a pustil hudbu.

Hudba začala a Taehyung spravil to, čo mu kázal, ale Jimin stále nevyzeral šťastne.

„Prečo je to pre teba také ťažké?"

Taehyung naňho zízal.

„Nie som dievča! Nemám dobré boky. Som stuhnutý a trápny chalan!"

Jimin zamrmlal, na čo prikývol.

„Povedal by som, že si špekulant," priblížil sa, „iba nevieš cítiť."

„Potom, prečo sa pýtaš?"

Jimin zdvihol obočie.

„Prečo si drzý?"

Taehyung si povzdychol a chytil si tvár do dlaní.

„Taký som. Prečo si taký prekvapený? Navzájom sa poznáme mesiac."

„Sotva si so mnou hovoril."

Taehyung nič nepovedal. Hádam to bola pravda. Snažil sa pred nimi uzatvoriť, ale nejako sa stali priateľmi. Taehyung mykol plecami.

„Možno by mohol pomôcť môj kamarát Hoseok," navrhol Jimin, zdvihol svoj mobil a začal písať esemesku.

O hodinu neskôr, Jimin otvoril dvere svojmu kamarátovi. Jeho kamarát vstúpil a vodu si položil na Jiminov stolík.

Vzhliadol k Taehyungovi a usmial sa. Jeho úsmev bol veľmi žiarivý a vyzeralo to, že Taehyung sa vďaka nemu cítil šťastne.

„Takže ty si Taehyung?" spýtal sa.