FATE [VMinKook; TR] ✔

35.

Bola polnoc a mesto bolo tiché a temné. Taehyung sedel na mostnom pilieri, dýchajúc známu vôňu. Chýbalo mu prísť sem sám. Bolo to jeho záchranné miesto a iba sa sem prikradol, aby mohol mať nejaký čas na rozmýšľanie.

Prečo s ním chce otec byť? Nenávidel Taehyunga, tak prečo by ho hľadal? Nerozumel. Vietor začal fúkať, čo spôsobilo Taehyungovi husiu kožu. Naklonil sa dole, aby sa mohol pozrieť na vodu a mesiac, ktorý sa v nej odrážal. Bolo to naozaj pekné a Taehyung si želal priniesť svoj notebook, aby to mohol zachytiť.

Taehyungov pohľad putoval po okolí, kým nespozoroval niečo, čo ležalo za kameňom na boku. Taehyung sa postavil a pristúpil, uchopiac predmet. Bola to Jungkooková zbraň. Čo tam robila?

Taehyung sa cítil divne, keď ju držal. Držal si ju od tela a snažil sa ju otvoriť, aby zistil, či má vnútri náboje.

Malo to za následok to, že zo zbrane vystrelil, čo spôsobilo, že Taehyung zbraň pustil a jeho srdce splašene bilo od prekvapenia. Zbraň našťastie nebola namierená jeho smerom, no mal obavy, že prebudil niekoho v neďalekom dome.

Taehyung sa rozhodol položiť zbraň späť na jej miesto. Naozaj by mohol niekomu ublížiť.

Povzdychol si a znova si sadol na mostný pilier, nevšímajúc si, že mu začínajú oťažievať oči, až kým si neľahol a nezaspal.

„Jungkook! Otvor tie zasrané dvere!" kričal Jimin, na čo udieral do hrdzavých dverí, ktoré patrili prívesu.

Dvere sa otvorili. Stál tam Jin so strapatými vlasmi a hnevom vo tvári.

„Jimin? Čo do pekla?"

Jimin obišiel Jina a ani nezaklopal, keď vošiel do Jungkookovej izby a rukou ho udrel po zadku, ktorý mal zakrytý prikrývkou.

„Oh, doriti," zasyčal Jungkook, na čo si začal rukou prechádzať po zadku. Otvoril oči, aby sa mohol postaviť nad Jimina.

„Čo to kurva?" zamrmlal, pretrel si oči, aby sa mohol jasne presvedčiť o tom, čo vidí. Nemohol takto skoro ráno vidieť Jimina. Bolo to až príliš na to, že sa práve zobudil.