FATE [VMinKook; TR] ✔

92.

Taehyung cítil, že mu je lepšie. Každú sekundu nepremýšľal o tom, čo sa mu stalo a mohol sa nadýchnuť. Mohol sa usmievať.

Bolo pekné ráno. Zobudil sa s tým, že vedel, že veci budú s jeho priateľmi a kamarátom lepšie. Usmieval sa, keď sa jeho priatelia rozhodli hašteriť, kto má lepšie stehná. Samozrejme, pokračovali tým, že sa spýtali Taehyunga, ktorý nemohol odpovedať, pretože bolo nemožné odpovedať. Obaja chlapci mali pekné stehná.

Keď išli do školy, Jungkook šepkal Jiminovi do ucha veci, ktoré ho nútili chichotať sa. Taehyung kráčal pred nimi a iba občas sa otočil.

Zastavil v chôdzi, srdce mu začalo rýchlo byť a stiahlo mu hrdlo. Na chodbe uvidel Ralpha. Zízal na nejaké decká, ktoré boli na chodbe.

Celé Taehyungovo telo stuhlo a nohy ho zradili, no našťastie za ním stál Jungkook a zachytil ho predtým, než spadol na zem. Jimin bol zmätený, až kým sa nepozrel tam, kde Taehyung a zaťal päsť. Začal kráčať dopredu, no za tričko ho chytila ruka a stiahla späť.

„Musíme odtiaľto vypadnúť," zasyčal Jungkook do Jiminovho ucha, na čo Taehyung začal plakať a ľudia sa naňho zvláštne pozerali. Všetko, na čo Taehyung dokázal myslieť bol jeho hlas a stisk na svojich rukách. Bolo to hrozivé.

Jungkook si vzal Taehyunga do náručia a niesol ho preč zo školy, zatiaľ čo on mu plakal do krku. Jimin ich nasledoval a pozoroval ľudí, ktorý tú scénu videli.

Jungkook otvoril zadné dvere Jiminovho auta a sadol si na zadné sedadlo, keďže tam bolo viac miesta. Taehyung stále plakal, pevne zvierajúc Jungkooka okolo krku.

Jimin si sadol vedľa nich.

„Baby?" spýtal sa a pohladkal ho po chrbte.

„I-išiel si po mňa," zafňukal Taehyung a ušiel mu ďalší vzlyk.

„Nie, baby," povedal Jungkook, „už si po teba nikdy nepríde, ak budeme okolo. Už nikdy viac."

Taehyung iba neisto dýchal a pevnejšie zovrel Jungkooka okolo krku.

„N-n-nemôžem sa tam vrátiť."

Jungkook prikývol a Jimin odišiel, aby naštartoval auto.

„Nemusíš, láska."

Jimin ich rýchlo viezol domov a zobrali Taehyunga dnu. Taehyung okamžite spadol do postele a nič nepovedal.

Po chvíli Jungkook povedal, že im ide po nejaké jedlo na obed.

„Baby?" spýtal sa Jimin a pozrel sa na Taehyunga schovaného pod prikrývkou.

Jimin odtiahol prikrývku a pozrel sa do jeho skleslej tváre. Povzdychol si a ľahol si vedľa neho.

„Baby? Jungkook išiel po obed."