FATE [VMinKook; TR] ✔

69. part 1

„Nevedel som, že takéto miesto existuje!" povedal Taehyung, na čo vybehol zo zadného sedadla Range Roveru.

Jimin zastavil pri tmelovom moste, ktorý bol v opustenom lese. Pokrývali ho grafity a rastliny, voda pod ním už viac nebola.

Jimin prišiel k Taehyungovi a vzhliadol.

„Áno, jednu noc som bol nahnevaný na svojich rodičov a išiel som po tmavej ceste, keď vtom som skončil tu."

Jungkook prišiel k nim a sklonil hlavu ku spodku mosta. Obaja to zopakovali a skotúľalo sa pod nimi pár kameňov.

„Si si istý, že tu nie sú žiadne hady?" spýtal sa Taehyung, prichytiac sa, keď takmer zakopol. Jimin ho chytil za ruku, aby ho zachytil.

Jungkook oprášil betónovú dosku, na čo odpovedal: „Som si istý, že tu sú. Aké starostlivé."

Jungkook sa posadil a spravil miesto aj pre ostatných dvoch.

„Mali sme si priniesť obed," prehovoril Taehyung, „čo ak budeme hladní?"

„Tak zomrieme hladom."

Taehyung nevyzeral pobavene.

Jimin si povzdychol a porozhliadol sa po mierumilovnom mieste. Vonku bol slnečný deň, nie príliš teplo. Tiež pofukoval jemný vánok. Počul džavotať vtákov a v blízkosti tiecť vodu. Bolo to upokojujúce.

„Je tu dobre," povedal Jungkook, podoprúc sa rukami.

Taehyung sedel krížom a ubezpečil sa, že stena za ním je čistá predtým, než sa o ňu oprel chrbtom.

„Nebol som tu od vtedy, čo som našiel miesto pri rybníku," povedal Jimin a pozrel sa na Taehyunga.

Jungkook zamrmlal a započúval sa.

„Miesto pri rybníku je pokojné," povedal Taehyung, „bral som ho ako skutočný domov viac, než bol ten vtedajší."

Jimin sa zamračil.

Jungkook si Taehyunga pritisol viac k sebe.

„Baby, prosím, nerob nás smutnými."

„Hej, používaj svoju vlastnú prezývku!" zafňukal Jimin a našpúlil ústa.

Jungkook pretočil očami.

„Správaš sa, akoby ti patrila alebo niečo podobné. Všetci ju môžu používať, takže..."

Jimin si zívol.

„Dobre. Je to spôsob ako byť skurvene krutý."

Taehyung sa zachichotal a oprel si hlavu o Jungkookovo rameno.

„Chalani, vždy sa hádate kvôli hlúpostiam."

„Áno... sme tvoji hlupáci," povedal Jimin urazene.

„Dobre," odfrkol si Taehyung.

Slnko zapadalo a Taehyung sedel Jungkookovi v lone, na čo si Jimin položil hlavu do toho Taehyungovho. Jungkook omotal ruky okolo Taehyungovho pása, na čo ten prešiel prstami cez Jiminové vlasy, zavrel oči a odpočíval.

„Je nádherná," povedal Taehyung a vzhliadol, „obloha."

Jungkook sa pozrel a zamrmlal: „Je perfektná."

Taehyung sa pozrel späť a stretol sa s Jungkookovým pohľadom. Obaja mysleli na to isté. Obaja chceli to isté.

„Perfektná, vravíš?" spýtal sa Taehyung a hrôzostrašne sa usmial.

Jungkook prikývol a hmkol.

„Oh, teraz sa to stane," zašepkal Jimin, zdvihol hlavu z Taehyungovho lona a otočil sa, aby ich pozoroval.

Taehyung sa zachichotal a nechal Jungkooka, aby prehodil ich pozície. Taehyung sa naklonil a chytil Jungkooka za tvár.

Jimin lapal po dychu a očakával, kedy sa to stane. Mal o tom vlhké sny.

Jungkook si Taehyunga pritiahol za zátylok. Taehyungov úsmev sa pomaly roztopil a predtým, než sa jeho pery stretli s tými Jungkookovými, našpúlil ich.

Jimin si vzrušene zahryzol do pery a s vytreštenými očami ich pozoroval. Cítil sa požehnaný.

Taehyung bol trochu prekvapený, že bol Jungkook oveľa dravší ako Jimin, no páčilo sa mu to. Veľmi.

Taehyung dovolil vkĺznuť Jungkookovi do jeho úst jazykom, na čo zastonal.

Jungkook stlačil Taehyungov bok a odtiahol sa, pozrúc sa do jeho tmavých očí. Bolo to také, ako si to Jungkook vysníval.

Keď Jimin pocítil zavibrovanie, zobral telefón a usmial sa nad tou správou.

„Chalani, moji rodičia dnes večer neprídu domov."

Bolo ticho. Všetci traja vedeli, čo to znamená.

Jimin s Jungkookom sa rýchlo postavili, vytiahli Taehyunga hore a prakticky až bežali smerom k autu. Taehyung zapišťal, keď takmer spadol a Jungkook ho zachytil.

Nasadlido auta a vyštartovali domov.

©taehyungbby-
All rights reserved

Keďže väčšina z vás bola za rozdelenie, tak som to nakoniec rozdelil tak, aby ste v jednej polovici mali vkook a v druhej smut 🙈❤😚