FATE [VMinKook; TR] ✔

22.

„Ahoj, mama," povedal Jungkook, keď ju uvidel sedieť na sedačke neskoro večer, keď sa vrátil domov.

Pozrela sa naňho a na moment naňho zízala.

„Jungkook, kde si bol?"

Sadol si vedľa nej.

„S kamarátom."

Prikývla.

„Je tomu dlho, čo si ma opustil," zamrmlala, na čo sa pozrela späť na televíziu.

„Musíš viac piť." Prišiel Jin držiaci dve šálky nejakého nealkoholického pitia.

„Áno, Jungkook, kedy si išiel do obchodu?" spýtala sa a pozdvihla obočie.

Jungkook sa zamračil. Jeho matka sa napila a čakala na odpoveď.

„Akonáhle si sa začala hrať na matku."

„Jungkook!" zakročil Jin, schmatol ho za ruku a dotiahol do Jungkookovej izby, zatvoriac za nimi dvere.

„Nechaj ma ísť!" zasipel Jungkook a vytrhol svoju ruku z jeho stisku.

„Prestaň byť debil! Vieš, čo je s ňou zle!"

„Takže je to pravda?"

Jin si oblizol pery a prikývol.

„To jej nedáva právo zaujímať sa o mňa."

„Jungkook, ona nie je -"

Keď Jungkook ranil Jina, jeho oči sa zúžili.

„Minulý rok som sa naučil štyri slová, Jin. Stále je jebnutá matka."

„Dávaj si pozor na ústa," povedal Jin s hnevom v tvári. Nenávidel, že sa tak Jungkook cítil. Pripúšťal, že ich matka nebola najlepšia v staraní sa o nich, no spomínal si, kedy to robila. Je iba choré. To bolo všetko.

„V ktorom je štádiu?"

Jin sa zhlboka nadýchol.

„Druhom."

„Sakra."

Jin sa pošúchal po hlave.

„Blíži sa k tretiemu."

„Slabé zhoršenie."

„Áno."

„Bude sa to stále zhoršovať, kým nebude beznádejná. Čo odteraz nebude znamenať zmenu."

Jin hrubo udrel Jungkook do hrude.

„Jungkook, naozaj skúšaš moju trpezlivosť. Prestaň sa správať ako fagan a tráv čas so svojou umierajúcou matkou, kým nie je neskoro," zasyčal Jin a naštvane odišiel z izby.