FATE [VMinKook; TR] ✔

67.

Taehyung sa usmial, keď v starom parku uvidel Yoongiho kráčajúceho k lavičke smerom k nemu. Bol štvrtok večer a Taehyung sa ho spýtal, či by sa chcel stretnúť, pretože chcel riešiť minulosť. Posadil sa.

„Ďakujem, že si prišiel."

Yoongi mu kývol.

„Dlžím ti to."

Pofukoval trochu jemný vánok, ktorý Taehyungovi odfukoval vlasy a odhaľoval tak jeho čelo. Skutočne bolo trochu chladno, keďže sa blížila zima. Yoongi znudene vzhliadol, ako to vždy robil a Taehyung sa naklonil.

Našpúlil ústa.

„Dobre, takže ako začneme?"

Yoongi pokrčil ramenami a prižmúril oči na stmievajúcu sa oblohu, potom otočil tvár smerom k Taehyungovi.

„Iba mi povedz, aké to bolo žiť s tvojím otcom."

Taehyung pomaly prikývol. Taehyung premýšľal a najviac zo všetkého sa snažil nezabudnúť, čo všetko sa mu stalo. Súhlasil s Yoongim, keď mu povedal, že to potrebuje niekomu povedať, aby sa mohol pohnúť dopredu.

Taehyung si zahryzol do spodnej pery.

„Bolo to strašné. Celý čas som mal strach a za všetko ma bil," povedal Taehyung a zamračil sa.

„Ako ti ubližoval?"

Taehyung sa zhlboka nadýchol.

„Bil ma, kopal, mlátil a raz ma pokúsil donútiť vypiť bielidlo," povedal a pozrel sa dole na svoje topánky. Pozoroval zem pod svojimi nohami.

„Hovoril ti aj niečo?"

Taehyung si mohol všimnúť, že Yoongimu sa nepáčili tie veci, ktoré mu otec robil. Predpokladal, že to bolo preto lebo si predstavoval, že v takej situácií je jeho brat.

„Áno," prehltol Taehyung.

„Iba zvyčajné reči. Že som zbytočný, nechcený a samozrejme teploš," zašepkal Taehyung, zaťal päsť, čo spôsobilo, že sa jeho ruky začali chvieť.

Yoongi sa pozrel na mladšieho a nenávidel, že ho tak ovplyvnil. Yoongi váhal, čo povedať.

„Ako si sa cítil?"

Taehyung rozrušene vzhliadol, na čo pokrútil hlavou.

„Presne tak som sa cítil. Veril som tým veciam. Tým slovám, ktorými ma zrážal k zemi," povedal Taehyung a začali sa mu chvieť pery.

„E-ešte stále im niekedy verím."

Taehyung privrel oči, počúvajúc a spomínajúc si na zvuk svojho kriku a otcovho zlovestného hlavu, ktorý naňho tie slová kričal. Znova a znova.