FATE [VMinKook; TR] ✔

89.

Taehyung s Yoongim sa rozhodli, že je čas, aby sa Taehyung vrátil späť. Bolo neskoro večer, nikto vonku nebol, takže cesta k Jiminovi bola tichá a mierumilovná.

„Yoongi, môžem sa ťa niečo spýtať?" preťal ticho Taehyung, zatiaľ čo kráčali po boku.

„Vysyp to." Kopol do štrku Yoongi.

„Prečo si sa v bitke nebránil? S Jiminom a Jungkookom mám na mysli," spýtal sa Taehyung, pozrúc sa na Yoongiho, ktorý mal ruky vo vreckách svojej tenkej bundy. Taehyunga zaujímalo, čo sa stalo s tou koženou.

Yoongi pokrčil ramenami.

„Viem, že ich miluješ a tiež viem, že nemáš rád bitky."

Taehyung sa jemne usmial.

„Yoongi, robíš niekedy niečo pre seba? Vždy myslíš na druhých," spýtal sa Taehyung.

Yoongi vzhliadol a venoval mu malý úškrn.

„To, že som ťa pobozkal bolo pre mňa. A nemyslím na druhých," povzdychol si, „myslím iba na teba."

Taehyung smutne sklonil hlavu.

„Na nikoho ďalšieho?"

„Nezaujímam sa o nikoho ďalšieho."

Taehyung vydýchol a vzhliadol, keď zastavili pred Jiminovým domom. Taehyung objal svoj batoh, ktorý si pritisol bližšie k sebe.

„Som tu."

„Chápem," prikývol Yoongi.

Taehyung zafučal, položil svoju tašku a podišiel k Yoongimu, ktorý okolo neho omotal svoje ruky.

„Budeš mi chýbať."

„Budeme sa vidieť v škole, dieťa," zasmial sa Yoongi.

Taehyung sa odtiahol.

„Mám na mysli bývanie s tebou. Naozaj moc si mi pomohol."

Yoongi sa naňho trochu usmial a rukami sa na chvíľu dotkol Taehyungovej tváre, než nimi skĺzol na jeho ramená.

„Vždy tu budem pre teba, nemaj strach."

Taehyung si povzdychol.

„Tak to nie je," povedal Taehyung, „s-si moja útecha."

Yoongi zvraštil obočie.

„Útecha? Ako?"

Taehyung pokrčil ramenami.

„Bol si tu a podržal si ma. Zachránil si ma. A keď som s tebou, cítim sa bezpečne."

Yoongi prikývol, chápajúc, čo tým chcel povedať. Yoongi začal mať pocit, ako so svojim bratom a po tom, čo zomrel, Yoongi bol sám. Osamotený a utrápený.