Ups! Tento obrázek porušuje naše pokyny k obsahu. Před publikováním ho, prosím, buď odstraň, nebo nahraď jiným.
Bola sobota.
Taehyung bol v piatok ako pred popravou a teraz bola sobota večer. Nedokázal sa dostať z postele, nebol schopný čeliť skutočnosti toho, čo musel spraviť.
„Si v poriadku, baby?" spýtal sa Jimin, zatiaľ čo tam Taehyung skoro celý deň len tak ležal.
Taehyung prikývol a sadol si.
„Umm, myslím, že pôjdem večer za Yoongim," povedal, keď vstal a pohltila ho nervozita.
Prišiel Jungkook, ktorý jedol sušienky.
„Tvoja mama spravila keksíky."
„Nie," povedal Jimin, „to môj kuchár. Moja mama nevarí."
Jungkook pokrčil ramenami a podišiel k Taehyungovi, ktorý si obliekol bundu a pobozkal ho do vlasov.
„Kam ideš, láska?"
Taehyung sa iba smutne usmial.
„Chcem vedieť, ako to ide Yoongimu s Namjoonom," zaklamal Taehyung.
Jungkook s Jiminom sa posadili na posteľ.
„Dobre, ale nezdrž sa dlho."
„Dobre," zamrmlal Taehyung predtým, než vyšiel von.
Jimin sa iba pozrel na Jungkooka.
„Je zvláštny, však?"
Jungkook prikývol.
„Myslím si, že má jeden z tých svojich dní a Yoongi mu s tým pomáha."
Jimin prikývol.
„Tak to je v poriadku."
Ups! Tento obrázek porušuje naše pokyny k obsahu. Před publikováním ho, prosím, buď odstraň, nebo nahraď jiným.
Bola tma, keď prišiel Taehyung na adresu, ktorá sa mu vryla do pamäti. Ruky sa mu triasli a pomaly kráčal ku dverám. Zdvihol ruku, aby zaklopal a čakal.
Dvere sa naraz otvorili a stál tam uškŕňajúci sa Ralph.
„Som rád, že si sa rozhodol správne," povedal Ralph a hrubo popadol Taehyunga za ruku, zatiahnuc ho do domu. Vošiel do svojej izby a hodil Taehyunga na posteľ.