FATE [VMinKook; TR] ✔

40.

Jungkook pritisol ucho k dverám, počúvajúc celú tú vec. Niektoré časti nepočul od tej doby, čo začali šepkať, ale počul väčšinu.

So zovretou sánkou odstúpil a srdce mu silno bilo, keď ich počul smiať sa a potom bozkávať. Nebolo to tak, že by bol naštvaný, no bol rozrušený z toho, že vyzerali viac ako kamaráti.

Jungkook si sadol na gauč, neodvrátiac zrak z televízie, keď sa otvorili dvere. Neodvrátil zrak ani vtedy, keď pred ním stál pár so spojenými rukami.

Vzhliadol a najprv sa stretol s Taehyungovým pohľadom. Bol celý vysmiaty a úplne rozkošný. Potom sa pozrel na Jimina, ktorý postil Taehyungovú ruku, keď sa stretol s Jungkookovým pohľadom.

„Umm, ďakujem, že si ma nechal zostať na noc. Idem späť k Jiminovi," povedal Taehyung a oprel si hlavu o Jiminovo rameno.

Bolo to, akoby mu to hádzali do tváre. Že Taehyung mal rád Jimina a nie jeho. Nebolo to už samozrejmé?

„Dobre."

„Choď si po veci." Otočil sa Jimin k Taehyungov. Ten prikývol a išiel smerom k Jungkookovej izbe.

Jimin potom pristúpil a sadol si vedľa Jungkooka.

„Prosím, nesprávaj sa teraz pri nás rozdielne."

Jungkook sa pousmial.

„Trochu musím, Jimin. Som si istý, že nechceš, aby som ti prebral priateľa, akoby bol môj."

„To je v poriadku. Jednoducho sa oňho nesnaž," uškrnul sa Jimin.

„Nenávidím pocity," zamrmlal Jungkook a Jimin sa smutne dotkol jeho ramena.

„Je mi to ľúto."

„Mal som ho rád prvý," pokrčil ramenami Jungkook.

„Aj ja?"

Jungkook sa stretol s Jiminovým pohľadom, no nič nepovedal. Našťastie prišiel Taehyung so svojim prepchatým batohom a široko sa na Jungkooka usmial.

„Hádam, že ti nevadí, že som ti trochu upratal izbu."

Z Jungkookovej tváre padol úsmev a pokrútil hlavou.

„Ďakujem."

Taehyung prikývol a potľapkal ho po tvári.

„Predtým to bolo naozaj odporné."

Jungkook sa rozosmial a odstrčil jeho ruku preč.

„Ďakujem za to, že si ju upratal."

Jimin zobral Taehyungovú tašku a povedal im, že ju zoberie do auta.

„Kookie, môžem ti povedať tajomstvo?"

„Čo sa deje?" pozdvihol obočie Jungkook.