FATE [VMinKook; TR] ✔

104.

Taehyung sa musel prinútiť vstať, aby si nenechal ujsť obed, pretože by mali jeho priatelia starosti, ak by sa neukázal. Akonáhle zobral papierik položený vedľa seba na podlahe, ktorý mu Ralph napísal, začal sa triasť.

Hneď ako sa pozrel na adresu, rozplakal sa. Bože, bol taký hlúpy. Prečo to spravil? Prečo to spravil sám sebe? Nechcel to! Neurobí to! No nemohol dovoliť, aby sa Yoongi dostal do problémov. Nechcel dovoliť, aby mu vzal Yoongiho.

Bolo to sebecké, no zároveň nie. Tak veľmi sa za to nenávidel.

Taehyung zložil papierik a vložil si ho do vrecka bundy, snažil sa kráčať, no nohy mal slabé. Nemohol uveriť, že sa mu to stalo. Prečo to, kurva, dovolil? Čo to s ním bolo? Bol príliš teplý? Vyzývavý? Prosil si o to? Prečo sa to dialo?!

Bol by radšej, ak by ho bil otec.

Rozkašľal sa, akonáhle si spomenul, čo mu Ralph spravil. Dal mu do úst svoj prst. Taehyung vypľul, čo mohol, nezaujímajúc sa o to, že je v knižnici. Bo, taký znechutený. Sebou aj Ralphom.

Konečne mohol opäť chodiť, no nechcel odísť a vidieť svojich priateľov, predstierajúc pred nimi, že je všetko v poriadku. Nemohol to spraviť. Chcel byť sám a nenávidieť sa. Nezaslúžil si byť milovaný. Teraz sa nedokázal na nič hrať.

Taehyung sa zosunul dolu a tvár si zložil do dlaní. Čo bude robiť? Musel sa stretnúť s Ralphom. Musel to spraviť.

Musel sa nechať znovu znásilniť. Aby ochránil Yoongiho.

Trhavo dýchal, akonáhle sa rozplakal.

Na druhý deň by sa najradšej zabil.

No nemohol to spraviť. Nemohol. Bol silný tak dlho, ale kvôli čomu? Aby sa nechal znovu zneužiť? A znova? A znova? Navždy?

Ako mohol byť naďalej silný len preto, aby sa znovu a znovu zrútil?

Nedokázal to. Nemohol. Nedokázal byť nikto až do soboty. Na dva dni sa musel všetkým vyhýbať.

Taehyung si bol istý, že všetko, čo Ralph s ním chcel bolo, aby to Taehyung všetko ukončil. Nedokázal premýšľať o svojich priateľoch. Alebo o Yoongim. Nemohol o nich premýšľa, keď premýšľal o bolesti, utrpení a emocionálnom zneužívaní, ktorým si prešiel.

Nadskočil a obzrel sa, akonáhle sa niekto dotkol jeho ramena. Vzhliadol a po mokrej tvári mu stekali slzy. Bolo to dievča. Vyzeralo o niečo mladšie ako Taeyhung a obočie mala zvraštené v znepokojení.

„Si v poriadku?" spýtala sa a čierne vlasy si zastrčila za uši. Taehyung pomaly zažmurkal a pokrútil hlavou.

„Nie," povedal, „nie. Nie som."

Taehyung sa postavil a dievča ho chytilo za lakeť, aby mu pomohlo. On iba zakňučal a oprel sa o policu s knihami.

„Vďaka, ale ja to mám tadiaľto."

Dievča sa zamračilo.

„Čo sa stalo? Môžem ti pomôcť."

Taehyung pokrútil hlavou, akonáhle mu z oka stiekla ďalšia slza.

„Nie. Nemôžeš mi pomôcť," povedal a potom zašepkal, „nikto nemôže."

Zamračila sa ešte viac.

„Ako sa voláš?"

„Na tom nezáleží," povedal Taehyung, „je to s najväčšou pravdepodobnosťou poslednýkrát, čo ma vidíš."

„Sťahuješ sa?"

Taehyung sa cez slzy iba bez humoru zasmial.

„Jasné, sťahujem sa."

Povzdychla si a pohladila ho po ramene.

„Tak teda dúfam, že sa cítiš lepšie."

Pred odchodom sa naňho poslednýkrát usmiala. Taehyung ju pozoroval a zašepkal si: „Budem sa cítiť lepšie."

Zhlboka sa nadýchol, keď započul zvonenie zvončeka na obed. Musel sa odtrhnúť od police a postaviť sa priamo. Musel sa upokojiť, aby sa mohol správať, že je všetko v poriadku.

Taeyhung sa trochu potkýnal, kým konečne nenabral rovnováhu. Nasadil falošný úsmev a šiel ku schodom, kde už videl svojich milovaných priateľov.

Jimin sa otočil, keď ho uvidel prichádzať a na tvári sa mu objavil úsmev.

„Baby!"

Taeyhung sa naňho iba trochu usmial a hodil sa mu do náručia. Jungkook sa naňho usmial, a keď sa objavil aj Yoongi, vydali sa po schodoch.

Taeyhung sa takmer nahnevane pozrel na Yoongiho. Robil to preto, aby ho chránil. Ale aj tak, bol taký sebecký. Vedel, že ak by bol Yoongi Taehyungom, ktorý sa dostal do problémov, spravil by to bez toho, aby sa sťažoval. Neváhal by.

Yoongi si zaslúžil lepšie.

Taehyung pozoroval, ako sa jeho dvaja priatelia na Yoongiho vľúdne usmiali. Skutočne ho to hrialo pri srdci, no teraz ho nič nemohlo prinútiť cítiť sa lepšie. Nič.

Celý čas počas obeda mlčal, usmieval sa, keď to bolo potrebné, no o všetkom, o čom mohol premýšľať bolo, aký bude jeho posledný deň predtým, než sa jeho život zmení na peklo.

No dúfal, že jeho život sa skončí krátko po ňom.

©taehyungbby-
All rights reserved