FATE [VMinKook; TR] ✔

46.

Taehyung nemohol ísť znovu spať, pretože bol trošku v šoky zo sna, ktorý mal minulú noc.

Nebola to veľká vec, no bolo to zlé pre to, čo mal Taehyung rád. Páčila sa mu Jungkooková náklonnosť a predstava ich dvoch spolu, keď bol s Jiminom spôsobovala, že sa Taehyung cítil strašne.

Taehyung sa rozhodol na to zabudnúť a iba predstierať, že sa to nestalo. Jungkook bol jeho kamarát. Musel o ňom aj ako o jednom z nich premýšľať.

Po tom, čo skončila škola, Jungkook s Jiminom prišli a pomohli mu sa dostať domov.

Taehyung sa naozaj nemohol Jungkookovi pozrieť do očí. Vždy, keď to urobil, vrátil sa späť do sna a mal ten vzrušujúci pocit.

„Pretože môžeš chodiť, pôjdeš zajtra do školy?" spýtal sa Jimin, na čo chytil Taehyungovú ruku, kráčajúc k autu.

Jungkook kráčal pár krokov za nimi, mračiac sa na nich.

V poslednej dobe začal byť Jungkook čoraz žiarlivejší, dokonca začal kvôli Taehyungovi žiarliť do takých spôsobov, že by ho vydesil.

Nebol žiaden spôsob, akým by mohol mať Jungkook rád Jimina.

Išli do auta a Jungkook sa znova posadil na sedadlo. Ticho počúval rozhovor dvoch chlapcov, ich hlasy ho utešovali, no bolo v ňom niečo kvôli čomu chcel vypadnúť.

„Takže minulú noc si sa vyspal dobre? Ja nie, pretože si mi veľmi chýbal," povedal Jimin a usmial sa na Taehyunga.

Taehyung sa usmial, no bolo viditeľné, že nasilu.

„Áno. Vlastne som sa vyspal dobre."

„Sakra, vidím ako dobre."

Taehyung sa rozosmial a chmatol Jimina za ruku, objímuc ju.

„Tiež si mi chýbal, Chim."

„Naozaj?"

Taehyung s Jiminom sa pozreli za seba a Taehyung sa znova rozosmial.

„Prepáč, cítiš sa ako tretie koleso, huh?"

Jungkook pokrčil ramenami.

„Áno, som koleso, ktoré je iné ako ostatné a preto ho nemá nikto rád."

„Jungkook! To nie je pravda."

„Trochu je."

„Jimin!"

Jimin sa uškrnul a otočil sa Jungkookovým smerom.

„To je v poriadku, milujeme otvoreného kráľa."

„Myslím si, že to malo iný význam, ale poviem iba, že nie som otvorený."

„Mhm."