FATE [VMinKook; TR] ✔

79.

Jungkook s Jiminom zobrali Taehyungové slová vážne. Stáli a pozorovali, ako Yoongi pomáha Taehyungovi zbaliť pár vecí, ktoré by uňho potreboval.

„Milujem vás, chalani, ale teraz musím ísť," zašepkal Taehyung, venoval im posledný dlhý pohľad a odišiel s Yoongim.

Jimin tam stál a pozoroval dvere, dúfajúc, že Taehyung sa vráti.

„Nemôžem uveriť, že nás opustil," povedal Jimin a otočil sa k Jungkookovi, ktorý sedel na posteli, na ktorej len prednedávnom ležal Taehyung.

„Musel mať dôvod," povedal Jungkook, „prečo by si chcel... ublížiť?"

Jimin posmrkol a pokrčil ramenami.

„Je to preto lebo sme ho neochránili?"

„Nie," povedal Jungkook, „ako sme to mohli vedieť? Vie, že sme nevedeli."

Jimin sa iba pozrel na podlahu a ťažko dýchal.

„Jungkook, nemôžeme ignorovať to, že mal Taehyung samovražedné myšlienky."

„Nemal."

„Jungkook!" vyštekol Jimin a vzhliadol, „nepočul si ho!?"

„Počul, Jimin! Ale nemôžem akceptovať fakt, že naša láska nestačila na to, aby mu pomohla!"

Jimin neveriacky pokrútil hlavou a pozrel sa na Jungkooka, ktorý teraz stál.

„Nie je to o tom, Jungkook! Bol utláčaný a znásilnený, naša láska to nemohla len tak magicky vymazať!"

Jungkook hanebne sklonil zrak a tvár si zložil do dlaní.

„Čo sme mali spraviť, aby zostal?" spýtal sa tlmeným hlasom.

Jimin pristúpil a zložil Jungkookovi ruky z tváre. Pozrel sa do jeho očí plných bolesti a čelo si oprel o to jeho.

„Niekedy nemôžeme urobiť nič."

Jungkook si preplietol prsty s tými Jiminovými a naklonil sa, aby ho pobozkal. Jimin ho bozkával naspäť a trochu sa naňho usmial.

„Iba potrebuje čas, dobre?"

Jungkook prikývol.

„Iba ma neopusti aj ty."

Jimin pokrútil hlavou a pohladil Jungkooka po tvári.

„Neopustím."